patriarchu. Mnohí totiž dúfali, že jeden z posledných žijúcich gigantov Hollywoodu 50. a 60. rokov, ktorý sa v sobotu dožil 75 rokov, sa predtým, ako definitívne odíde do ríše legiend, ešte raz postaví pred kameru.
Električka zvaná túžba (1951), Vzbura na Bounty (1961), V prístave (1954) alebo Krstný otec (1972) - to všetko sú vďaka Brandovi klasické diela filmového umenia, ktoré uchvátili milióny divákov. Počas nakrúcania bol však herec nevypočítateľný. Syn írskych prisťahovalcov z Omahy v štáte Nebraska išiel stále svojou vlastnou cestou. Brandovi rodičia, najmä jeho hudobne nadaná dominantná matka, boli podľa jeho slov "skoro stále opití". Po detstve strávenom v Libertyville, štát Illinois, skúsil Brando šťastie na vojenskej akadémii, no veľmi skoro sa dostal do konfliktu s režimom vyžadujúcim disciplínu. Odišiel preto za svojou sestrou do New Yorku, kde spočiatku robil príležitostnú prácu. Netrvalo dlho a Branda to začalo ťahať k divadlu. Známi učitelia ako Lee Strasberg, Elia Kazan a Erwin Piscator zasvätili mladého muža do tajov hereckého umenia. Úlohou v dráme Tennessee Williamsa Električka zvaná túžba dosiahol Brando v roku 1947 na Broadway mimoriadny úspech, ktorý mu otvoril dvere do Hollywoodu. A hneď druhá filmová úloha po boku Vivien Leighovej vo filmovej verzii Williamsovej drámy z roku 1951 z neho urobila hviezdu svetového formátu. V rýchlom slede prišli Brandove brilantné výkony vo Viva Zapata (1952) a Juliovi Caesarovi (1953). V roku 1954, teda onedlho po prvých filmových úspechoch, držal Brando prvýkrát v rukách sošku Oscara za hlavnú úlohu v sociálnej dráme V prístave. Jeho kožená bunda a biele tričko z filmu sa stali medzi mládežou módou.
Keď Brando získal v roku 1972 za brilantné stvárnenie mafiánskeho bossa v Krstnom otcovi druhého Oscara, odmietol toto ocenenie prevziať na protest proti zlému zaobchádzaniu s Indiánmi v USA. Od tohto momentu sa Brando objavoval na striebornom plátne len sporadicky, napríklad ako šialený dôstojník vo vietnamskej dráme režiséra Francisa Forda Coppolu Apocalypse Now (1979). Na stránky novín sa v posledných rokoch dostával viac v súvislosti so súkromnými problémami a zvyšovaním hmotnosti, ktorá údajne dosiahla 140 kilogramov. Tvrdil, že nikdy neurobil veľkolepý film a nakrúcanie označoval za "mrhanie časom". Na chválu istého novinára raz pohŕdavo poznamenal: "V ríši slepých je jednooký kráľom." (TASR)
