ný a o svojom návrate na rodný východ sa ochotne rozhovoril: "Na pobyt pod Vihorlatom, hoci aj krátky, som sa tešil. Pochádzam z neďalekých Michaloviec, ale futbalovo som vyrastal v Humennom, kde mám nielen medzi hráčmi veľa dobrých priateľov a verím, že stále aj dosť fanúšikov, ktorí mi žičia. Dúfam, že všetci pochopili, že aj keď už v drese súpera, chcel som sa prezentovať dobrým výkonom a tiež gólom, lebo my sme pricestovali s cieľom bodovať." Trenčania predsavzatia až nečakane hladko splnili. Aj keď výkonom domácich o triedu neprevýšili, vyhrali o štyri góly a ich vedúci gól strelil práve Mati. Ako sa mu hralo? "Dobre, aj keď pred zápasom som mal všelijaké pocity. Po príchode na trávnik museli nabok. Aj tak to bolo netradičné, keď som mal proti sebe Sečena či Čišovského a keď sa mi po jednom nedovolenom zákroku ospravedlňoval Fero Hanc. Som rád, že sa mi podarilo streliť vedúci gól, hoci viem, že Noro Belan, tiež Michalovčan, z neho radosť nemal. Čudné pocity som mal aj pri striedaní v 69. min. Niekto na tribúne zapískal, ale potom sa ozval potlesk. Ďakujem zaň všetkým fanúšikom. Viem, v závere museli prehltnúť až príliš horkú pilulku prehry. Aj také však bývajú zápasy a ja som presvedčený, že domáci sa čoskoro rehabilitujú." Ľ. Mati odchádzal spokojný, lebo, ako povedal, bral by aj víťazstvo o gól. V domácom tábore sa o pohode po krutej prehre hovoriť nedalo. Veľkonočná Biela sobota bola pod Vihorlatom čierna.

JOZEF ŠKUBA