Slovenský turista v Hongkongu, ak tam náhodou nejaký bol, musel mať v sobotu po prelistovaní tamojšieho denníka Hong Kong Standard pocit, že jeho rodná krajina je pupkom sveta. Z poslednej strany žiarila farebná fotografia plavkyne Martiny Moravcovej po prekonaní svetového rekordu na 100 m polohové preteky, na predposlednej ste si mohli vychutnať portrét tenistky Henriety Nagyovej po osemfinálovej výhre nad Amandou Coetzerovou. Tunajším obyvateľom Slovensko nehovorilo vôbec nič, tí, ktorí počas víkendu prišli do desaťtisícovej haly Coliseum, ho však asi začnú registrovať. Slovenská vlajka stúpala na stožiar trikrát, keď Martina Moravcová nedala súperkám v pretekoch na 100 a 200 m polohové preteky a 200 m voľný spôsob žiadnu šancu. "Bolo to krásne počúvať slovenskú hymnu, po siedmich rokoch čakania, druhých a štvrtých miestach," priznala suverénna víťazka a dnes už trojnásobná majsterka sveta M. Moravcová. Svojho trénera z dallaskej Southern Methodist University Steva Collinsa dohnala po prvom titule dokonca k slzám. "Veru plakal, vraj som jeho prvá majsterka sveta," pošepla nám 23-ročná rodáčka z Piešťan, ktorá v Hongkongu plávala svoj životný šampionát. Jej meno tunajším novinárom robilo značné problémy, po druhom zlate však už neváhali a prišli si k malej skupine slovenských novinárov správnu výslovnosť zistiť. Slávy z troch titulov svetovej šampiónky si najlepšia športovkyňa minulého roku na Slovensku neužije, už včera ráno odletela späť do Dallasu. "Do konca týždňa mám voľno, ale potom ma čaká škola, skúšky, musím to všetko dobehnúť," načrtla M. Moravcová. Domov by sa mala vrátiť až v polovici júna.
RASTISLAV HRÍBIK, Hongkong
