Letecké útoky na vojenské ciele vJuhoslávii mali Miloševiča odradiť od politiky rozsiahleho porušovania ľudských práv. Už dnes je ale jasné, že politicky pozíciu diktátora upevnili. Strely s plochou dráhou letu Srbi nepochopili ako vynucovanie mieru, ale ako agresiu a Miloševič sa stal z diktátora rešpektovaným vodcom, pre niektorých navyše národným hrdinom. Rovnako je jasné, že letecká operácia nezabráni etnickému "vyčisteniu" Kosova a to, čomu sa Európa chcela vyhnúť, teda prílev utečencov sa stane skutočnosťou.

Také hodnotenie generáli po bitke zvyknú doplniť úvahami, čo sa kedy malo spraviť, aby dnes všetko bolo inak, čo bolo treba predvídať a s čím bolo rozumné rátať. V skutočnosti ale politici nemohli zveriť problém generálom ani skôr, ani neskôr, než kedy im ho zverili: Bolo nutné rokovať dovtedy, kým bola akási šanca na diplomatické riešenie a naopak, od istej chvíle nebolo možné predstierať, že prebieha rokovanie, keď Miloševič zreteľne iba naťahoval čas a jeho armáda a polícia vypaľovali dediny... Hrozné správy, ktoré z Kosova prichádzajú, dnes definitívne potvrdzujú podozrenie, že Miloševičov režim nerobí rozdiel medzi albánskymi bojovníkmi a albánskymi ženami a deťmi. Masakruje a vyháňa všetkých. Vojenský zásah aliancie dostáva v tejto situácii iný zmysel, než kvôli ktorému sa preň NATO rozhodlo. Ak Miloševič ukázal svetu, že mu v Kosove nejde o mier pre občanov bez ohľadu na ich národnosť, ale o teritórium, na ktorom zostanú iba Srbi, potom armádu, ktorá je ochotná realizovať takúto genocídu, treba jednoducho zničiť. Už nie iba pre zverstvá, ktoré práve pácha na civilnom obyvateľstve, ale tiež preto, aby v nich v budúcnosti nemohla pokračovať inde. Z akcie, ktorá pôvodne mala byť viac-menej propagačná a mala prinútiť Miloševiča rokovať, sa stáva regulárna vojna.

Pre nového Hitlera v Európe nie je miesto. Dnešná Európa je dostatočne jednotná a silná, aby Miloševičovi zabránila v rozšírení konfliktu na susedné krajiny. Zrejme bude nutné postarať sa o tých kosovských Albáncov, ktorým sa podarí uniknúť z Miloševičoho pekla. Pravdepodobne pre nich niet návratu. Srbmi vypálené Kosovo zostane srbské a Srbsko zostane bez armády. Tak sa Miloševič rozhodol a tak to, zdá sa, väčšine Srbov vyhovuje. V medzinárodnej izolácii budú spomínať na to, ako hrdinsky bojovali s presilou, zostrelili neviditeľné lietadlo a zbavili sa "menejcennej rasy". Je to taká šialenosť a absurdnosť, že je ťažké to pochopiť, ale vo vlastnom záujme tomu musíme rozumieť.

IVAN HOFFMAN, Praha

(Autor je komentátorom ČRo1)