Stále emancipovanejšia nemecká spoločnosť sa pohráva s myšlienkou, že najvyšší post v krajine bude na prelome storočí prvýkrát v histórii zastávať žena. Keď už po minuloročných septembrových parlamentných voľbách sedí v poslaneckých laviaciach Bundestagu, na piatich ministerských kreslách v spolkovej vláde a na popredných miestach v štátnej správe doteraz najviac žien v histórii, prečo by sa aj do čela štátu nemohla postaviť žena - 55-ročná Dagmar Schipanská, kandidátka opozičných kresťanských a sociálnych demokratov (CDU/CSU)?
Nemecký spolkový prezident má prevažne reprezentatívne úlohy - v mene krajiny uzatvára medzištátne zmluvy, prijíma veľvyslancov, vymenúva a odvoláva spolkových sudcov, spolkových úradníkov, dôstojníkov a poddôstojníkov, môže udeliť milosť a preveruje a vyhlasuje zákony, ktoré zodpovedajú ústave. Hlava štátu so zreteľom na pomery v Bundestagu navrhuje parlamentu kandidáta na post spolkového kancelára a vymenúva a odvoláva na návrh kancelára ministrov spolkovej vlády. Ak parlament neodsúhlasí dôveru kancelárovi, môže ho prezident na návrh kancelára rozpustiť. Napriek reprezentatívnosti svojej funkcie je však nemecký prezident svojou osobnou autoritou nad dennými politickými bojmi. Doterajšiemu spolkovému prezidentovi Romanovi Herzogovi sa túto úlohu darilo plniť. Herzog sa zapíše do nemeckých dejín aj ako posledný prezident, ktorý pracoval a býval vo Ville Hammerschmidt, bonnskom sídle prezidentov od roku 1951. Už 23. mája sa totiž prvýkrát v novom hlavnom meste Berlín zíde 1338 členov spolkového zhromaždenia, aby zvolili ôsmeho spolkového prezidenta krajiny v povojnovej histórii, ktorý povedie Nemecko do nového storočia z nového pôsobiska - Berlína. Spolkové zhromaždenie je ústavný orgán, ktorý sa schádza iba pri voľbe prezidenta. Tvoria ho poslanci Bundestagu a rovnaký počet delegátov, ktorých volia krajinské parlamenty. Tentoraz budú rozhodovať o dvoch kandidátoch: bývalom ministerskom predsedovi Severného Porýnia-Westfálska Johannesovi Rauovi, ktorý je podla koaličnej zmluvy kandidátom vládnucich sociálnych demokratov (SPD) a Zelených a jeho vyzývateľkou je fyzička, matka 3 detí a bývala prezidentka vedeckej rady Dagmar Schipanská za CDU/CSU. Rátané po straníckej línii, Rauovi chýba na zvolenie 8 hlasov, keďže SPD a Zelení nedisponujú absolútnou väčšnou. Podporu mu však sľúbilo zatiaľ 15 opozičných liberálov (FDP) a za Raua sa postavil aj čestný predseda exkomunistickej PDS a niekdajší predseda vlády NDR Hans Modrow, čo však nie je celkom lichotivé. Naopak, Dagmar Schipanská si v posledných dňoch získava na svoju stranu stále viac osobností, či už je to futbalový tréner Otto Rehhagel, herečka Uschi Glasová alebo Olaf Henkel, či skokan na lyžiach Jens Weissflog. A, samozrejme, ženy. Najväčšia lobby žien v krajine - Nemecká rada žien, ktorá organizuje 11 miliónov žien, bombarduje v týchto dňoch poslancov výzvou "Frau statt Rau" (Žena namiesto Raua) s vysvetlením, že nastal "najvyšší čas pre ženu v najvyššom úrade". Zvlášť, keď dve z troch najvyšších funkcií už obsadili muži - spolkový kancelár a predseda Bundestagu. Schipanská má podľa pozorovateľov oproti Rauovi veľa predností. Je mladšia (má 55 rokov, kým Rau 68), je žena, je nestraníčka (Rau naopak strávil viac ako 40 rokov v radoch SPD) a je z východného Nemecka s vynikajúcim životopisom aj na pozadí komunistickej diktatúry, čo ju predurčuje byť práve tou osobou, ktorá by zmierňovala stále veľké rozdiely medzi novými a starými spolkovými krajinami.
MIRIAM MRÍZOVÁ, Bonn
