Na prvý pohľad možno trochu netradične bola v utorok v Bratislave pokrstená ďalšia nová kniha - plavbou lode po Dunaji. V prípade knižky o jednom z najväčších slovenských hercov vôbec, ale aj známom rybárovi Jozefovi Kronerovi si však usporiadatelia - martinské Divadlo SNP, vydavateľstvo Luna a Spoločnosť Jozefa Kronera - nemohli vybrať lepšie prostredie. Loď sa plavila aj popri miestach, ktoré si Jozef Kroner po príchode do Bratislavy pre seba ako rybár aj človek objavil, navyše príjemná, pokojná plavba evokovala akési plynutie osudu a zmierenie sa s ním, ktoré naznačuje už samotný názov. Kniha Osud tak chcel sú zozbierané dialógy, ktoré s majstrom posledné dva roky pred jeho smrťou viedli autori Mária Macková a Jozef Leikert. Navštevovali ho doma, zhovárali sa s ním o herectve ("je to pre mňa tá najsvätejšia vec, keď Boh dá, s týmto poslaním aj zomriem"), o kolegoch, o divadle a o dotykoch s postavami, ale aj o šťastí, knižkách, rybačke. "Boli to `báječné` chvíle s `báječným` človekom," parafrázoval obľúbený Kronerov výraz Jozef Leikert. "Chodili sme k nemu na `múdre dišputy`, ako tomu sám hovoril. Ale tie stretnutia neboli len múdre, boli predovšetkým plné pokory - pokory pred svetom, pred kumštom, pred sebou samým. A niečo z tej pokory sme chceli dostať aj do knihy." J. Leikert vyjadril presvedčenie, že na krste určite nechýbal ani samotný Jozef Kroner. Krstilo sa predsa na miestach, ktoré majster priam miloval a vďaka ktorým si obľúbil aj Bratislavu, na ktorú si predsa len dlho po príchode do "veľkého mesta" nevedel zvyknúť. "Prečítala som to na jeden dych," priznala sa Milka Vášáryová, ktorá J. Kronerovi dodatočne napísala aj list uverejnený na konci knihy a knižke popriala, nech dopláva najmä k mladým ľuďom, aby sa niečo o tomto veľkom človeku dozvedeli. Slávnostný krst (na ktorom nechýbala dcéra Zuzka, synovec Janko, kolegovia Božidara Turzonovová, Elo Romančík, ale ani mladšia generácia divadelníkov Jozef Gombár či Ladislav Ballek alebo exprezidentský pár - manželia Kováčovci) bol nakoniec až štvoraký. Kropilo sa vodou z Kysuce, Turca, Dunaja aj vínom, ktoré "k Jožkovi tiež akosi patrilo". (ata)