slovenskej vlády, ktorá sa snaží o znovuzavedenie dovoznej prirážky to včera v Bratislave vyhlásil riaditeľ úseku národných štúdií Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Val Koromzay. Podľa neho sa to ukázalo aj v roku 1997, keď Slovensko zaviedlo plošnú 7-percentnú dovoznú prirážku, ale vývoj bežného účtu to príliš neovplyvnilo. "Ak má dovozná prirážka slúžiť ako nástroj na zvýšenie príjmov štátnych rozpočtov, názor OECD je taký, že účinnejšie je zavedenie alebo zvýšenie takých daní, ktoré pokryjú širšiu časť spotreby, nie iba dovoz," dodal Val Koromzay.
Na negatívny názor inštitúcií, ako je OECD, Medzinárodný menový fond, či Svetová obchodná organizácia na zavedenie dovoznej prirážky včera upozornil aj podpredseda vlády SR Ivan Mikloš. "Z hľadiska rozpočtových príjmov by bol iba minimálny rozdiel medzi tým, či Slovensko uplatní dovoznú prirážku, alebo či zvýši daň z pridanej hodnoty. Významný je však rozdiel medzi týmito opatreniami z hľadiska vnímania Slovenska medzinárodnými inštitúciami aj zahraničnými investormi," povedal Mikloš. Podľa neho by to poškodilo vnímanie Slovenska z pohľadu, aký typ ekonomickej politiky táto krajina uplatňuje. "Keďže je pre Slovensko životne dôležité dostať sa čo najskôr do OECD a do prvej skupiny krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii, rovnako ako je dôležité aj získanie dôvery zahraničných investorov, zavedenie dovoznej prirážky by bolo pre Slovensko celkom určite kontraproduktíne," dodal. Z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že podiel členov vlády presadzujúci zavedenie dovoznej prirážky je menšinový.
Za nešťastné riešenie označil Mikloš aj avizovanú možnosť kombinovania navrhovaných dodatočných opatrení - menšieho zvýšenia dane z pridanej hodnoty a menšej dovoznej prirážky. Pôvodné návrhy boli pritom buď 10-percentná dolná sadzba DPH, alebo 10-percentná dovozná prirážka, ktorá by platila dva roky, počas ktorých by sa postupne znižovala. "Pri zavedení dovoznej prirážky nejde o kvantitatívny problém - či bude dovozná prirážka 5 % alebo 10 %. Problém je v tom, či sa vôbec takýto druh opatrenia prijme," povedal. Ďalším problémom, súvisiacim s dovoznou prirážkou, je aj to, že pri súčasnom stave slovenskej ekonomiky by bolo veľmi obtiažne prijať toto opatrenie v podobe, akú požaduje Svetová obchodná organizácia (WTO). WTO totiž s dovoznou prirážkou podľa podpredsedu vlády súhlasí iba v prípade, ak by mala plošný charakter. To znamená, že musí zasahovať najmenej 70 % dovozov do krajiny. "Takáto forma dovoznej prirážky by spôsobila dosť vážne problémy mnohým podnikateľským subjektom na Slovensku," vyhlásil. Zároveň by podľa neho vznikol obrovský tlak na výnimky z dovoznej prirážky a ich udeľovanie by so sebou prinieslo opäť veľkú netransparentnosť a priestor na subjektivizmus a korupciu.
