ednej hrozbe. Príklad: v utorok klesol hlavný americký burzový barometer Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších priemyselných gigantov) o 2,2% na 9672 bodov, dominantný nemecký burzový barometer DAX (index 30 najväčších akciových spoločností) o 3,3% na 4870 bodov a Euro-Stox (index 50 najdôležitejších podnikov v EÚ) o 2,4% na 3520 bodov. Po tom, ako burziáni videli, že vojenský zásah v Kosove prebieha viac-menej podľa predstáv NATO, začali znovu kupovať akcie: vo štvrtok stúpol Dow Jones o 1,8% na 9836 bodov.

Dow Jones bol teda naďalej vzdialený od psychologicky dôležitej hranice 10 000 bodov. To však nemusí byť nijakou tragédiou. V minulosti bolo totiž skôr zvykom, že po prvom jednorázovom prekonaní takejto úrovne došlo na Wall Street k technickej korektúre kurzov: v marci 1996 klesol Dow Jones po prvom vyšplhaní sa nad 7000 bodov o 11,8%, v auguste 1997 po preskočení hranice 8000 bodov o 8,9% a vlani v máji po prekonaní úrovne 9000 bodov o 9,5%. Takže, existuje pomerne veľká pravdepodobnosť, že po skorom vyriešení krízy v Kosove začne na medzinárodných parketoch znovu prevažovať pozitívna atmosféra a že burziáni začnú znovu kupovať účastiny. Pravda, pokiaľ sa situácia v Kosove čoskoro vyjasní a pokiaľ sa na horizonte nevynoria nové, nepredvídané a nepredvídateľné Jóbove zvesti. A to ešte stále nie je prekonaná dlhotrvajúca finančná kríza v Latinskej Amerike a juhovýchodnej Ázii, Japonsko sa ešte stále zmieta v ekonomickej recesii a Rusko vo všeobecnom chaose... Slovenské akcie sa na nemeckej burze vyvíjali podľa Boerse Online nejednotne. Nafta Gbely stúpla k 23. marcu oproti 16. marcu o 8,11% na 8,00 EUR, podobne ako Slovnaft o 13,11% (!) na 13,80 EUR. Váhostav Žilina zostal na úrovni 9,50 EUR. Slovakofarma klesla o 3,23% na 45 EUR a VSŽ o 5,13% na 3,70 EUR.

JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov