BRATISLAVA (PRE SME - TÁŇA KUSÁ) - Pred 410 rokmi zomrel slovenský renesančný dramatik Pavel Kyrmezer. "Byl to člověk učený, ale nepříkladného života a přenepokojná hlava," tak ho diagnostikoval Ján Amos Komenský. Napriek konfliktnosti svojho naturelu, a možno práve preto, je Kyrmezer naším najvýznamnejším renesančným dramatikom. Ako prvý vniesol do biblickej tematiky sociálnokritický aspekt. Celý život viedol spory s Jednotou bratskou. Spočiatku miernymi listami presviedčal bratov, aby zjednotili roztrieštenú evanjelickú cirkev, neskôr ich osočoval a ohováral, až napokon otvorene útočil z kazateľnice. Paradoxne, keď na sklonku života prišiel o majetok a musel zanechať post dekana, kňazov Jednoty odprosil a oni ho doopatrovali a pochovali. Zomrel 19. marca 1589 a jeho kosti ležia na neznámom mieste v kostole, kde kedysi kázal. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je v Uherskom Brode a navštevujú ho pútnici i zo Slovenska, aby sa tu poklonili Čiernej Madone, kópii Panny Márie Čenstochovskej.
Kyrmezerove hry sa nehrali 400 rokov. Ako prvý ich vzkriesil prof. Josef Hrabák z Brna. Ale skutočnou krstnou mamou, vďaka ktorej sa Kyrmezer po druhý raz narodil pre slovenskú divadelnú obec, je dr. Milena Cesnaková. Pred štyridsiatimi troma rokmi objavila kompletný text Komedie českej o bohatcovi a Lazarovi a odvtedy ju uviedlo päť divadiel a televízia. Najznámejšou je dnes už legendárna inscenácia Milana Sládka a Eduarda Žlábka, ktorú v šesťdesiatych rokoch naštudovali v hlavných úlohách s Mariánom Labudom a Stanom Dančiakom, vtedy ešte študentami VŠMU. Predstavili sa s ňou s veľkým úspechom v Paláci národov v Paríži. Príbeh o boháčovi, ktorý odoprie chudákovi čo len omrvinku zo svojho hodovania, naštudoval pre Slovenský rozhlas pred časom aj režisér Martin Kákoš. Ponechal originálny Kyrmezerov jazyk - biblickú češtinu. Rádio Devín hru pri príležitosti Kyrmezerovho jubilea uvedie túto nedeľu o 14.00 h. Nasledovať bude beseda s režisérom, divadelnou historičkou M. Cesnakovou a muzikologičkou Ľubou Ballovou.
