končiac. O zdravotnom stave rímskych cisárov kolovali nielen legendy; asi nebolo prejavom celkom zdravého rozumu vymenovať obľúbeného koňa za senátora, ako to urobil Caligula. O tom, že napríklad Hitlerovou diagnózou bola pseudologia phantastica, schopnosť veriť vlastným lžiam, vypovedal v roku 1945 naslovovzatý odborník Carl Gustav Jung (podobnosť so situáciou, keď slovenský psychológ Peter Tatár ešte v roku 1991 požadoval psychiatrické vyšetrenie svojho politického protivníka V. M., zrejme tiež nebola celkom náhodná). Na rozdiel od iných krajín, ako napríklad USA či Ruska, kde je verejnosť oboznamovaná so stavom hlavy štátu (v Rusku je tento jav opodstatnený pričastou chorľavosťou Borisa Jeľcina, v USA zasa vyšli najavo detaily z inej oblasti fyzického stavu prezidenta Clintona), či Česka, kde sa o. i. verejnosť aj literárnou formou dozvedela pikantné podrobnosti procesu liečenia V. Havla, Slovensko je krajinou nepopísanou, hoci pochybnosti o duševnom zdraví viacerých slovenských politikov musia prepadnúť každého televízneho pozorovateľa diania v NR SR. Pred prezidentskými voľbami aj viacerých čitateľov denníka SME zaujímal zdravotný stav kandidátov, hoci názory na jeho zverejnenie boli odlišné. Podľa poslanca NR SR Ivana Šimka "je to vecou politickej zodpovednosti kandidáta", sám pritom odmieta zakotviť preukazovanie zdravotného stavu ako povinnosti. Podľa neho totiž by nielenže mohlo ísť aj o zverejňovanie priveľmi súkromných informácií, navyše "nie každý zdravotný problém by mohol mať vplyv na výkon prezidentskej funkcie", tvrdí Šimko. Predseda SMK Béla Bugár sa nazdáva, že ak by sa napríklad mali konať psychotesty prezidentských kandidátov, mali by sa im podrobiť aj poslanci NR SR. Vekovú hranicu nepovažuje za celkom relevantnú: "35-ročný alebo 40-ročný človek môže mať také problémy, ktoré sú zatiaľ skryté. Nie je vylúčené, že nemusí zvládnuť veľkú záťaž a skolabuje." (rk)