Keď začal húf silných chlapov zatĺkať obrovské špicaté koly okolo Vodnej veže, všetci vedeli, že s bezpečnosťou v okolí Prešporku je to na pováženie. Kolová hradba mala totiž chrániť mesto nielen proti útokom nepriateľa, ale aj proti nekalej činnosti prepustených vojakov, ktorí spolu s miestnym podsvetím vytvárali obávané úderky. Ľudia sa v stredovekom Prešporku cítili oveľa bezpečnejšie vo vnútornom meste, čo sa tak celkom o dnešku povedať nedá. Husto zalesnené okolie so svojimi hájmi, lúkami, nivami a močiarmi vytváralo ideálny biotop nielen pre medvede, ale aj pre čvargu od výmyslu sveta. Spoločnosti všakovakých bánd si do sýtosti užili usadlosti roztrúsené pri Prešporku, ale aj okolité mestečká. Tak napríklad 12. júna 1346 prepadol istý Ladislaus so svojimi kumpánmi usadlosť bohatého prešporského mešťana Merharda Januka. My dnes môžeme Lacovi iba závidieť, pretože do svojho zločineckého dúpäťa sa vrátil s 50 kobylami, 50 kravami, 12 mulicami, ôsmimi vycvičenými koňmi aj so sedlami a uzdami, 100 ovcami a 200 sviňami. V roku 1382 hnala vidina vzrušujúcich násilností a bohatého lupu prešporskú zberbu až do susedného Rakúska, kde poddaní istého kláštora získali o jednu zlú životnú skúsenosť viac a Prešporok si zase vychutnal elitnú kritiku priamo od jeho veličenstva kráľovnej Alžbety. O tom, čo v týchto časoch so sebou prinášalo cestovanie, by mohli rozprávať Flins a Kraus, ktorých mesto v roku 1451 vyslalo s nejakým posolstvom na juh. Pri obidvoch prechodoch cez Dunaj, pri Ostrihome aj pri Komárne sa museli trmácať kadejakými poľnými cestami, pretože hlavné trasy boli plné lúpežných bánd. Anarchia v okolí Prešporku sa v týchto rokoch rozrástla do skutočne obrovských rozmerov. V jednom liste kráľa Ladislava z roku 1457 sa spomína dokonca opevnenie, z ktorého kriminalisti podnikali lúpežné výpravy. V roku 1464 sa okolie mesta nadobro zhnusilo bratovi kráľovského pisára Johanovi von Poklosthó, ktorého vo vile za hradbami aj so sluhom Demetriom prepadli a ťažko zranili neznámi útočníci. Ale to sa už bezpečnosť mesta stala verejným problémom. Nebojácne sa prejavil cech krajčírov svojim nekompromisným vyhlásením, že so všetkými podozrivými osobami treba zaobchádzať čo najprísnejšie. Žalostné prešporské pomery obmäkčili aj srdce kráľa Ladislava, ktorý na bezpečnosť prispel sumou 400 zlatých. Čierna kronika sa písala aj vnútri mesta. V roku 1418 brutálne zavraždil jeden sluha kňaza Martina v jeho dome. V roku 1503 sa sťažoval prešporský prepošt kráľovi na obyvateľov mesta, ktorí v noci prepadli jeho kúriu a prepoštskú budovu, jeho samého síce nechali na pokoji, ale pomocou svojich nečistých rúk vtrhli aj do kaplnky a uprostred hlbokých rozjímaní odtiaľ vyvliekli rektora Johana z Nitry. Dali ho do reťazí a uvrhli do žalára. Čo sa s nešťastným Johanom stalo, nevieme, ale isté je, že vyčíňanie našich predkov sa týmto zďaleka neskončilo.
BRANISLAV CHOVAN
