sa odvíja od vzťahu dynamiky HDP v bežných cenách a menového agregátu M2. Pod mierne expanzívnou menovou politikou rozumieme medziročný rast likvidných pasív M2 o 16,8 % (pri raste nominálneho HDP o 12,7 %), čo znamená nárast o 50 mld Sk. Podľa našich výpočtov tomu zodpovedá rast korunových úverov podnikom a domácnostiam o 48 mld Sk (toto i ostatné porovnania sú vzťahované k odhadnutému vývoju v štandardnom scenári).

Prechod k takejto mierne expanzívnej menovej politike nominálne zvýši všetky zložky užitia HDP a tým nominálny hrubý domáci produkt o 1,4 percentuálneho bodu. Zároveň sa však aj zvýši inflácia o 0,8 percentuálneho bodu (meraná indexom spotrebiteľských cien). Vyústi to do rastu reálneho HDP o 1,0 percentuálneho bodu.

Presadením sa prorastových faktorov dôjde k zvýšeniu dopytu po práci a tým aj k zvýšeniu zamestnanosti o 16 000 osôb, čo by znamenalo zníženie miery nezamestnanosti o 0,6 percentuálneho bodu.

Rast dopytu, inflácie a zamestnanosti spôsobí rast príjmov štátneho rozpočtu o zhruba 7 mld Sk. Najväčší nárast očakávame vo výbere dane zo zisku a dane z pridanej hodnoty, menší u dane z príjmu fyzických osôb a v spotrebných daniach. Mierne expanzívna menová politika podľa modelového odhadu povedie k poklesu úrokových mier z novoposkytnutých úverov zhruba o štvrtinu, čo by spôsobilo zníženie výdavkov štátneho rozpočtu na správu štátneho dlhu o 2-3 mld Sk. Tým by prechod na mierne expanzívnu menovú politiku mohol štátnemu rozpočtu priniesť prínos plne porovnateľný s nárastom DPH alebo znovuzavedením dovoznej prirážky.

Prognózu vypracovali

Viliam Páleník,

Jaroslav Vokoun,

Ladislav Bors

a Vladimír Kvetan

z Ústavu slovenskej a svetovej

ekonomiky SAV.