Tento scenár analyzuje dopady možnej modifikácie fiškálnej politiky vlády spočívajúcej vo zvýšení dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty zo 6% na 10% (pri nezmenenej hornej sadzbe 23%). Účelom zásahu je získanie dodatočných zdrojov do štátneho rozpočtu v hodnote 8 až 10 mld Sk a zosúladenie s praxou v Európskej únii. Na margo tohto scenára treba dodať, že zvýšením DPH je zaťažené priamo obyvateľstvo, kým napríklad v prípade zavedenia dovoznej prirážky dopad na obyvateľstvo je nepriamy a môže byť do značnej miery zoslabený vo výrobnom cykle a existenciou substitútov. Pri svojich úvahách sme vychádzali z predpokladov spomínaných v štandardnom scenári.
Dolná sadzba DPH sa týka dvoch tretín spotrebovaných príjmov obyvateľstva a jej zvýšenie cez jej vyberanie a prerozdeľovanie sa relatívne silne prelieva aj do ekonomiky, a to zvýšením cenovej hladiny (podobne ako v roku 1993 pri jej zavedení). Daňou z pridanej hodnoty sú zaťažené finálne výrobky a preto sa jej zvýšenie v indexe priemyselných výrobcov prejavuje len nepatrne. Podľa našich odhadov sa cenový nárast prejaví v indexe spotrebiteľských cien so skoro 2/3 silou a spôsobí nárast inflácie o 2.8 percentuálneho bodu. Vplyv inflácie sa prelieva aj do súkromnej spotreby, kde spôsobí mierny pokles tempa rastu v porovnaní s odhadom štandardnej prognózy. Nárast súkromnej spotreby v bežných cenách o 2.7 percentuálneho bodu je prakticky spôsobený len zvýšením cien. K príjmom ŠR zo zvýšenia dolnej sadzby DPH (8.9 mld Sk) pribudnú v porovnaní so štandardnou prognózou ďalšie daňové príjmy, generované nárastom cien, t.j. dane a poplatky obyvateľstva - nárast o 0.9 mld Sk, daň zo zisku - nárast o 0.3 mld Sk, spotrebné dane - nárast o 0.9 mld Sk. V konečnom dôsledku možno očakávať rast celkových príjmov ŠR o 11 mld Sk. Tento dodatočný príjem za predpokladu nezmeneného fiškálneho deficitu sa prejaví zodpovedajúcim nárastom jednotlivých druhov výdavkov štátneho rozpočtu. Prejaví sa to hlavne nárastom verejnej spotreby zhruba o 6.6 mld Sk v stálych cenách. Hlavne týmto nárastom sa dosiahne rast HDP v stálych cenách, o 0.5 percentuálneho bodu vyšší, ako v prípade štandardného scenára. Na rast HDP pozitívne vplýva aj pokles deficitu zahraničného obchodu s tovarmi a službami o 0.3 mld Sk v stálych cenách.
