BRATISLAVA (SME - Tomáš Kuča) - Koniec marca je podľa slovenskej daňovej legislatívy posledným termínom na podanie daňových priznaní. Ako pre denník SME povedal daňový konzultant Peter Králik, je slovenskou výsadou, že väčšina podnikateľov si daňovú povinnosť necháva na poslednú chvíľu a tento termín pokladá za jediný.

Na otázku denníka SME, aké sú hlavné úskalia pri podávaní daňových priznaní, odpovedal P. Králik slovami, že najmä v prípade fyzických osôb je dôležité si uvedomiť, ktoré príjmy skutočne podliehajú zdaňovaniu. Občania zabúdajú, že sú typy príjmov, ktoré nesúvisia s podnikaním a zároveň sú príjmami, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní. Ide predovšetkým o príjmy z predaja nehnuteľností. Existuje lehota, v ktorej sú tieto príjmy oslobodené od dane, a pokiaľ nie je splnená, tak dani podliehajú. Rovnako je to pri predaji cenných papierov a rôznych iných príjmoch uvedených v $ 10 zákona o dani z príjmov (kapitola ostatné príjmy). Sú to príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy, príjmy z výhier a iných činností. Podnikatelia musia dbať na správne vedené účtovníctvo, aby zachytávalo všetky príjmy podliehajúce dani a tiež všetky výdavky, ktoré majú vplyv na daňový základ, čiže slúžia na odpočet zo zdaniteľného základu. Problém je v tom, že mnohé výdavky, ktoré sa javia daňovo uznateľné, daňovo uznateľné nie sú. Podnikatelia by si mali dávať pozor na $ 24 a $ 25, v ktorých sú uvedené výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Problémové býva posudzovanie výdavkov na reklamu, na propagačné predmety, výdavky na výstavy.

"Stačí nesprávny výklad zákona a podnikatelia v dobrej viere zaradia medzi daňovo uznateľné výdavky aj tie, ktoré podľa výkladu správcu dane daňovo uznateľné nie sú. Tí podnikatelia, ktorí už kontrolu mali, sú opatrní, a tí, ktorí ešte nie, viac riskujú. Problémový býva výklad paragrafov daňových zákonov aj v odbornej literatúre. Takýto výklad nie je záväzný," dodal P. Králik. Ani daňové úrady nie sú povinné poskytovať daňové poradenstvo. Podnikatelia málo využívajú služby daňových poradcov. Argumentujú, že sú veľmi drahé, avšak zabúdajú, že ak daňová kontrola zistí nedostatky, pokuty a penále bývajú viacnásobne vyššie. Podľa prieskumu denníka SME sadzby za jednu poradenská hodinu sú minimálne 200 Sk. Závisia, samozrejme, od zložitosti problému. Podľa vyhlášky pre daňových poradcov by maximálna cena za poradenskú hodinu nemala prekročiť 900 Sk, avšak to sa v praxi nedodržiava.

Daňové zákony sa pri svojom vzniku šili horúcou ihlou, neskôr sa iba novelizovali a stali sa tým neprehľadné. Zákony nie sú podľa P. Králika formulované zrozumiteľne, nie sú jednoznačné a existuje veľa ich výkladov. Na mnohé situácie dokonca zákon ani nepamätá. Je nevyhnutné pripraviť nové zákony, ku ktorým by ministerstvo financií malo urobiť jednoznačný výklad.

"Na Slovensku je vzťah daňovníka a správcu daní, teda štátu nezdravý. Vysoké dane nútia podnikateľov špekulovať, čo má za následok daňové úniky. Daň 40 % je absolútne demotivujúca a pri súčasných úrokových sadzbách je nemožné platiť 40-percentnú daň a zároveň 25-percentné úroky z úveru. To je likvidačné. Pre rozvoj slovenskej ekonomiky je preto nevyhnutné zabezpečiť daňové úľavy nielen pre priame zahraničné investície, ale aj pre slovenských podnikateľov," povedal P. Králik.

Termín podania daňového priznania do 31. marca je priskorý. Firmy, ktoré chcú mať účtovníctvo v poriadku, si dajú urobiť audit. Je to časovo náročná práca, na ktorú treba viac času ako 3 mesiace. V ČR existuje pre podnikateľov, ktorým robí daňové priznanie daňový poradca, možnosť posunu termínu jeho podania až do konca júna, čo by bolo vhodné aj v SR. Oddialil by sa ním aj nápor práce pre daňových poradcov, audítorov, odbremenil by aj správcov dane a ekonómov. Vhodnou alternatívou sa javí aj zavedenie hospodárskeho roku, čo znamená, že by bolo možné pri niektorých činnostiach posunúť zdaňovacie a účtovné obdobie od 1. 4. do 31. 3. Ocenili by to najmä poľnohospodári, dodal P. Králik.

Ďalší dôvod, prečo je 31. marec priskorý, je, že ak subjekt podniká v zahraničí, kde je termín na podanie daňového priznania koncom mája (podľa zákonov platných v štátoch EÚ), má problém vyplniť niektoré položky v daňovom priznaní na Slovensku. Daňové úrady v zahraničí nie sú schopné do 31. marca vystaviť potvrdenia o zaplatenej dani v cudzine na účely zápočtu alebo vyňatia. Podnikatelia potom musia slovenské daňové úrady žiadať o odklad podania priznania, pretože jednoducho nie sú schopní získať zo zahraničia potvrdenia, ktoré im slúžia na správne vyplnenie priznania. Odklad možno v SR získať na základe žiadosti, ktorú posúdi daňový úrad a na základe posudku môže udeliť odklad až do 30. júna. Dôvodom môže byť dlhodobá práceneschopnosť, problémy s účtovníckym softvérom, prípadne pobyt v zahraničí.

Daň by mala mať podľa P. Králika motivujúci účinok a použitie daní by malo byť transparentné. Treba znížiť sadzbu dane, ale na druhej strane tvrdo trestať tých, ktorí sa rozhodnú dane obchádzať.

V legislatíve by malo byť rozlíšené, či chyba pri výpočte dane vznikla špekuláciou alebo nejednoznačnosťou výkladu. Daň z príjmu je podľa P. Králika motivačná, pokiaľ nepresiahne 15 až 20 percent, vtedy by nikto nemal dôvod špekulovať.