Nekonečný spor o pamätník holokaustu

Od roku 1994 sa Berlín zaoberá otázkou, aký pamätník by malo mesto postaviť obetiam holokaustu. Najmä za posledný polrok sa však návrhy akosi rozmnožili a diskusia okolo nich nadobúda politické dimenzie.

V roku 1994 spolková vláda, spolkový štát Berlín a Spolok na postavenie pamätníka obetiam holokaustu rozhodli, že v Berlíne sa južne od Brandenburskej brány postaví pamätník obetiam holokaustu. Bola vypísaná architektonická súťaž a v nej zvíťazil návrh Christiny Jackobovej-Marksovej. Ten sa však nepáčil vtedajšiemu spolkovému kancelárovi Helmutovi Kohlovi, a tak bola v roku 1997 vypísaná ďalšia súťaž. V nej zvíťazil návrh amerického architekta Petra Eisenmanna, ktorý sa páčil už aj Kohlovi. Na ploche veľkej ako dve futbalové ihriská malo byť postavených 4000 betónových pilónov s názvami miest, kde nacisti vyvražďovali židovských občanov a svojich politických odporcov. Na jar 1998, len pol roka pred voľbani do Spolkového snemu, sa však vtedajší sociálnodemokratický kandidát na úrad spolkového kancelára Gerhard Schröder a Michael Naumann, ktorý sa mal stať v prípade Schröderovho víťazstva štátnym ministrom kultúry, nechali počuť, že návrh sa im nepáči. Kohl, ktorému bolo trápne, aby sa pamätník obetiam holokaustu stal predmetom volebného boja, rozhodol, aby najvhodnejší návrh vybral Spolkový snem. Víťazstvom Schrödera a jeho sociálnych demokratov v septembri 1998 vo voľbách do Spolkového snemu sa Naumann stal štátnym ministrom v úrade spolkového kancelára pre kultúrne otázky. A práve Naumann prišiel s novým nápadom: Namiesto pôvodných 4000 pilónov postaviť iba 2700 a na zvyšnej ploche budovu múzea holocaustu s knižnicou. Tento návrh sa stretol s kladnou odozvou, no ozývali sa i kritické hlasy. Napríklad predseda Ústrednej židovskej rady v Nemecku Ignats Bubis si mylí, že tzv. návrh Eisenman II. neplní to, čo sa od neho očakáva. "Pamätník obetiam holokaustu nemá u mladých Nemcov vyvolávať pocit viny, ale pripomínať im, čo sa menom Nemecka stalo," povedal Bubis. Iní namietali, že v Nemecku je v koncentračných táboroch niekoľko múzeí a navyše by realizácia nového návrhu znamenala zvýšenie nákladov z pôvodne plánovaných 15 miliónov na 180 miliónov mariek. Diskusia vyvrcholila, keď v berlínskom senáte kresťanskodemokratická väčšina odhlasovala, že mesto Berlín nepokladá architektonickú súťaž o pamätník za uzavretú prijatím návrhu Eisenman II. To ich sociálnodemokratických koaličný partner označil za agitáciu pred októbrovými krajinskými voľbami v Berlíne. Kultúrny výbor Spolkového snemu oznámil, že vo veci návrhu pamätníka rozhodne najneskôr do augusta. K tomu všetkému sa pridal ďalší návrh sociálnodemokratického politika a teológa Richarda Schrödera: aby obete holokaustu pripomínal jednoduchý pamätník s hebrejským nápisom: Nevraždiť. Menším písmom by potom malo byť pripomenuté piate Božie prikázanie: "Nezabiješ." Idea sa stretla v Nemecku so značným ohlasom. Podporil ju napríklad predseda katolíckej Nemeckej biskupskej konferencie Karl Lehmann: "Pripomínalo by to, za čo vďačí ľudstvo židovskému národu - za stále platný morálny kódex."