BRATISLAVA (SME - am) - Krajiny Európskej menovej únie (EMU) nebudú pravdepodobne schopné vyrovnať sa so všetkými svojimi súčasnými ekonomickými problémami. Uvádza sa to v štúdii Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá bola včera uverejnená na jej internetovej stránke.

V najnovšej správe o vývoji v hospodárskej a menovej únii nazvanej Fakty, výzvy a politika EMU sa uvádza, že v tomtu roku je veľmi pravdepodobné väčšie než predpokladané zníženie hospodárskeho rastu v 11 krajinách eurozóny. OECD tak zredukovala svoju prognózu 2,5-percentného rastu, ktorú publikovala na konci roku 1998. Podľa aktuálnych odhadov dosiahne ekonomický rast eurozóny nanajvýš dve percentá. "Konečný úspech" krajín EMU závisí hlavne od toho, či sa im podarí vyriešiť prehlbujúcu sa ekonomickú krízu bez výrazného obmedzenia svojej ekonomickej aktivity. Menová únia má vzhľadom na priaznivé ekonomické podmienky veľký potenciál priniesť svojim členom v strednom časovom horizonte značný úžitok. Môžu ho však ohroziť drastické krízy finančných systémov Ruska, Latinskej Ameriky a Ázie, ktorých rozsah sa na hospodárskych výsledkoch eurolandu určite v najbližšom čase prejaví. Dôveru podnikateľského prostredia môže narušiť aj predpokladané mierne spomalenie rastu ekonomík USA a Veľkej Británie, ktoré sú hlavnými obchodnými partnermi eurozóny.

Veľkú pozornosť venuje štúdia OECD regionálnym rozdielom v zamestnanosti a v raste hrubého domáceho produktu. Podstatným problémom EMU je, že inflácia v členských štátoch sa zbližuje, zatiaľ čo rozdiely v nezamestnanosti pretrvávajú. Trh práce eurozóny je podľa OECD stále veľmi málo mobilný, čo môže spôsobiť narastanie rozdielov vo výrobe a ohroziť fungovanie únie. Európski politici by podľa OECD mali aktívnejšie pôsobiť na väčšiu integráciu trhu práce, čím by sa zvýšila schopnosť miezd rýchlejšie reagovať na meniace sa pracovné podmienky. Vzrástla by tým aj odolnosť eurozóny voči nepredpokladaným ekonomickým šokom. Aj keď OECD výraznejšiu migráciu pracovných síl v rámci eurozóny v najbližších rokoch nepredpokladá, určitý optimizmus vyvoláva záväzok EMU vytvoriť vo vnútri eurolandu transparentný a konkurencieschopný trh, ktorý by mal následne vytvoriť tlak aj na modernizáciu trhu pracovných síl.