BRATISLAVA (SME - mn) - Napriek tomu, že nová slovenská vláda by mala v krátkom čase prijať zákon o štátnom rozpočte na tento rok, pristúpiť k deregulácii cien a pokročiť v transformácii domáceho bankového sektora, dosiaľ realizovala pre zameriavanie sa na dosiahnutie dohôd medzi koaličnými partnermi len málo konkrétnych krokov. Napriek tomu má nová vláda v zahraničí dobré meno tak u privátnych investorov, ako i oficiálnych zástupcov iných štátov. Politická situácia na Slovensku pravdepodobne neumožní zavedenie dodatočných fiskálnych opatrení potrebných na zníženie deficitu centrálnej vlády na plánované 4 % z hrubého domáceho produktu, najmä ak rozpočtované príjmy a výdavky nesplnia očakávania vlády. Vyplýva to z analýzy stavu slovenskej ekonomiky, ktorú v týchto dňoch vydal Inštitút pre medzinárodné financie (Institute for International Finance, IIF). Jeho zástupcovia navštívili Slovensko v závere januára.
Absencia jasného dôkazu pokroku pri riešení súčasného stavu by podľa IIF mohla viesť k podkopaniu dôvery Slovensku zo strany súkromných, ako aj ostatných finančných inštitúcií, čo by pravdepodobne vyústilo do oslabenia kurzu koruny a tlaku na rast úrokových sadzieb. "S dosiaľ ohlásenými opatreniami v oblasti fiskálnej politiky bude len ťažko možné dosiahnuť vytýčené ciele. Nižší ako predpokladaný rast by mal vykázať reálny hrubý domáci produkt, v dôsledku čoho očakávame výpadok daňových príjmov vo výške 0,5 % HDP. Bude musieť byť kompenzovaný ďalšími znižovaniami výdavkov v štátnom rozpočte pri silnejúcom tlaku na rast výdavkov súvisiacich s vysokou mierou nezamestnanosti," konštatuje IIF vo svojej analýze.
Vzhľadom na obmedzené možnosti vo fiskálnej sfére očakáva IIF vyšší rast deficitu bežného účtu platobnej bilancie ako vláda (5,5 % HDP). Pozitívnu zmenu by mala zaznamenať zahraničnoobchodná bilancia Slovenska, ktorej deficit by mal v tomto roku klesnúť z 2,3 mld USD na 2 mld USD. Očakávania IIF vychádzajú najmä zo zmenenej situácie na svetových trhoch, kde pokles zaznamenala cena ropy a na druhej strane utlmenie poklesu, resp. naštartovanie rastu cien ostatné komodity. Z tohto dôvodu možno očakávať v závere roka deficit bežného účtu platobnej bilancie vo výške 1,6 mld USD, resp.
8 % HDP. Na konci uplynulého roka tento podiel dosiahol 11 % z celkového HDP Slovenska. IIF očakáva v tomto roku rast objemu slovenského exportu o 3 percentá najmä v dôsledku vývoja dopytu na hlavných odberateľských trhoch (Nemecko a Česko). Efekt plánovaných investícií, najmä v automobilovom priemysle, sa v zahraničnoobchodnej bilancii môže výraznejšie prejaviť až v roku 2000, keď by sa podľa analýzy inštitútu mala oživiť dynamika rastu objemu exportu slovenských podnikov. Spomalenie tempa rastu na približne 1 percento by v tomto roku malo zaznamenať celkový objem dovezených produktov a služieb.
