V najjužnejších končinách Slovenska niet súvislej vodnej plochy, na ktorej by neboli udomácnené kŕdle ladných labutí. Na pohľad pôsobia impozantne, no ochrancovia prírody upozorňujú na ich enormné premnoženie v posledných rokoch. Keď sa v roku 1974 na mŕtvom ramene Váhu pri Kameničnej prvý raz vo voľnej prírode južného Slovenska objavil pár labutí, milovníci prírody žiarili od radosti, veď dovtedy tohto vtáka mohli obdivovať len v zoologických záhradách. Ešte viac sa potešili, keď sliepka vysedela šesť čiperných mládat. Labuť takmer nemá v živočíšnej ríši prirodzeného nepriateľa, navyše pociťuje aj sympatie človeka - tieto faktory môžu vyústiť v premnoženie. V súčasnosti len v Komárňanskom okrese žije okolo šesťsto jedincov. Ako pre SME povedal Pavol Binder, vedúci prírodovedného oddelenia Podunajského múzea v Komárne, ide o operence výbojné až agresívne - kde sa usadia, tam do okruhu dvesto až tristo metrov nemôže zahniezdiť žiaden iný vodný vták. Dôsledkom je rapídny pokles počtu vodných lietavcov, najmä divých kačíc. Sťažujú sa aj rybári, ktorým labute plašia potenciálnu korisť. Keďže premnožením narúšajú rovnováhu biotopu, podľa ornitológov by sa ich kŕdle mali redukovať odstrelom starších a chorých kusov, ale výlučne za letu a okrem času hniezdenia. Lenže labute sú v zmysle doterajších právnych noriem prísne chránené a za odstrel jedného kusa sa môže vymerať pokuta až do výšky päťtisíc korún. Azda niet poľovníka, ktorý by na tohto vtáka zdvihol pušku, najmä ak - aspoň podľa doterajších zvyklostí - patrí medzi bezcenné trofeje a jeho mäso nie je vhodné na konzum.
(fb)
