Autor Zoltán Benko popisuje "vznik" pôstu. Ľudia podľa neho vraj tradíciu založili pravidelným hladovaním po fašiangoch, počas ktorých všetko skonzumovali. A kresťanstvo to pojalo do svojej náuky. Vznešená to pohnútka pre kresťana! Ten pán nehorázne mieša vieru s poverou a balamúti čitateľov. Popolcovou stredou sa začína štyridsaťdňový pôst pred veľkonočným trojdním a Veľkou nocou na pamiatku pôstu Ježiša Krista na púšti. (Trojdnie: Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota.) V náboženskom ponímaní sa pôstom rozumie skutok milosrdenstva, pokánia a lásky. V Starom zákone sa o pôste píše: lám chlieb hladnému, zaodej nahého, navštív chorého, roztrhni si srdce - obrazne vyjadrené - otvor srdce láske. "Mňa (Boha) neoklameš skrivenými ústami" - teda predstieraním utrpenia. Aj veriaci si ctia zvyky a tradície, nepovyšujú ich nad vieru. K sláveniu slnovratu iba okrajovo: z obsahu článku dedukujem, že ani slnko samo osebe nerobí človeka osvieteným. Zdá sa, že niektoré papagáje opakujú len tie komunistické riekanky. Na záver, aby sme aj v pôste boli veselej mysle, tu je parafráza na vznik tradície v ponímaní článku Z. Benku. Kdesi na svete žil národ, ktorý mal hrdinov. Jánošíka (s družinou), ktorý bohatým bral a chudobným dával, potom Mečiara (s družinou), ktorý chudobným bral a bohatým dával, a všetci tak zbíjali, že sa z toho stal zvyk a národ to pojal do svojej viery. Vo svete sa preto ujal zvyk nazývať ich Zbojníkmi, nie Slovákmi.

VALÉR ĎUROŠKA, Žilina