Reagujem na článok Marka Vagoviča uverejnený v SME 12. marca 1999 pod titulkom Štrnásty marec 1939 - počiatok tradície slovenského politického extrémizmu. Som veľmi nerád, keď odborník, ktorý študoval históriu, porovnáva neporovnateľné, lebo vzniká istý nonsens (porovnávanie strán SĽS, neskôr HSĽS a HZDS). Musí sa tu zobrať do úvahy, že jedna strana pôsobila na začiatku 20. stročia a druhá na jeho konci, keď nacionalizmus a xenofóbne prvky nemajú v politike miesta. Koncom deväťdesiatych rokov 19. storočia sa začína slovenské národné hnutie diferencovať. V SNS sa utvorili politické skupiny, ktoré sa postupne sformovali do samostatných politických prúdov. Vzniklo katolícke hnutie, ktorého najvýznamnejším predstaviteľom bol Andrej Hlinka. Zakladal úverové spolky, potravinové družstvá, čitateľské krúžky, spolky miernosti. Touto osvetovou prácou sa všestranne snažil povzniesť slovenský ľud. Toto všetko sa stalo v historickej súvislosti s rakúsko-maďarským vyrovnaním (1867). V roku 1868 bol vydaný nový národnostný zákon, podľa ktorého všetci obyvatelia Uhorska tvoria jednotný uhorský národ. Na začiatku 20. storočia národnostný útlak vyvrcholil. V roku 1907 minister školstva Apponyi vydal zákony, ktorých cieľom bolo úplne pomaďarčiť aj ľudové školstvo. Potom nie div, že do politiky sa vkradol nacionalizmus, ale maďarským nacionalizmom a iredentou oplývala väčšina politického spektra a nielen HSĽS. Vyjadrenie "HZDS a HSĽS nachádzali oporu predovšetkým v radoch priemerne vzdelanej, resp. nevzdelanej časti slovenskej populácie" je zavádzajúce. Väčšina nadpriemerne vzdelanej populácie sa na konci 19. a začiatku 20. storočia nehlásila ku slovenskej národnosti a na Slovensku bola väčšina obyvateľov nevzdelaných, ale to už nie je problém politika alebo politiky, ale výsledok postupnej asimilácie slovenskej inteligencie v rámci Uhorska. S tým sa stretávali aj iné nemaďarské národy na území Uhorska. A tu je podstata nesprávnosti tohto tvrdenia, lebo HZDS mohlo staviť aj na "inteligentnejšiu" vrstvu slovenskej spoločnosti, HZDS však stavilo na populistickú politiku, ktorá pri súčasnom politicko-demografickom rozdelení vedie k záhube a postupnej izolácii.

PETER ŠVÍK, Drahovce