Ivan Štrpka, držiteľ vlaňajšej Ceny Dominika Tatarku, síce vo svojom laudatio na počesť tohtoročného laureáta Pavla Hrúza uviedol, že "hovoriť o knihe prozaika, ktorého rozprávanie je provokujúcou hrou, bujarou zábavou i zodpovedným povolaním, je pre mňa výrazom opovážlivosti", lenže keď už sú kocky hodené, vzápätí dôkladne vyobracal jeho najnovšiu knihu Hore pupkom, pupkom sveta, "neúctivo rozbíjajúcu naše historické pseudomýty". Ešte predtým otvorili utorkové slávnostné odovzdávanie tohto ocenenia člen poroty Peter Zajac a predseda Slovenského centra P.E.N. klubu Lajos Grendel, ktorý zdôraznil, že porota pri svojom rozhodovaní berie ohľad popri umeleckých kvalitách aj na osobnostné hodnoty autora, ktoré ho spájajú s morálnym odkazom Dominika Tatarku. Pavel Hrúz na to svojím typickým spôsobom, neuhýbajúc (nie vždy pri slávnostnosti chvíle príjemnej) vlastnej pravde, a bez kľučkovania zmapoval svoju kľukatú cestu k Tatarkovi, od školského až po samizdatové čítanie, od čias, "keď to nebol jeho svet", až po Navrávačky ("ktoré síce nenapísal, ale ústne skomponoval"). Po netušené poznanie, že v otcovskom pokolení sa nájde autor píšuci podľa jeho gusta, a teda aj po akési bilancovanie svojej bývalej generačnej vzbury. "Lenže, čo už teraz s tým, čaká ma asi osud mnohých autorov, niekdajších i budúcich vzbúrencov," zakončil P. Hrúz.

ALEXANDER BALOGH