luxusných autách na juh. Bohaté albánske rodiny obyčajne volia Macedónsko, v srbských kruhoch je najčastejším cieľom Grécko. Zatiaľ čo Srbom hrozia letecké útoky síl NATO, Albánci sa obávajú krvavých represií. Bez ohľadu na to, ku ktorej strane patria - tí, čo si môžu dovoliť odcestovať, nemajú chuť na hrdinské postoje. Na tvárach tých, čo zostali, sa objavuje stále väčší strach. Je to paradoxné, ale čím viac sa blížia možné útoky NATO proti Juhoslávii, tým viac klesá morálka albánskej väčšiny obyvateľov. "V mojej štvrti sú všetci Srbi policajti v zálohe," vysvetľuje Dran. "V našom dome bývajú hneď traja. Každý deň odchádzajú do práce s revolverom v puzdre a so samopalom na ramene. Zatiaľ nám nič neurobili, ale všetci susedia sa ich boja. Žiadny Albánec nemá zbraň. Vlani nám všetky zhabali. Ak NATO začne bombardovanie a Srbi sa rozhodnú nás zabiť, nebudeme sa môcť ani brániť. Zostávať za týchto podmienok je šialenstvo." "Všetci moji priatelia odišli, teda tí, ktorí na to mali peniaze, už opustili krajinu," hovorí Agron Bajrami, šéfredaktor albánskeho denníka Koha Ditore. "Sám nechápem, prečo som ešte tu. Bojíme sa všetkého, čo sa môže po bombardovaní stať. Lietadlá NATO nezabránia vraždeniu v mestách. Ak aliancia nepošle pozemné jednotky na našu ochranu, Srbi nás budú masakrovať," hovorí Bajrami. Situácia v meste sa ešte viac vyhrotila v nedeľu večer po smrti štyroch srbských policajtov, ktorých zastrelili v jednej zo starých albánskych štvrtí Prištiny. "Šok z vraždy bol hrozný," hovorí Maria, študentka ekonómie a blízka priateľka jedného zo zabitých policajtov. "Ten atentát, to je začiatok teroru v Prištine. Ľudia sú šialení, plní nenávisti. Chcela by som, aby vrahov potrestali, ale nechcem, aby to vyvolalo pomstu. Vojna v Kosove sa neskončila - tá je len na začiatku," dodáva Maria. (ČTK)