FRANKFURT, KEŽMAROK (TASR) - Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung v stredu priniesol rozsiahly materiál venovaný histórii a súčasnosti nemeckého Evanjelického lýcea v Kežmarku. Autor článku si všíma aj súčasný žalostný stav lýcejnej knižnice, ktorej fond obsahuje aj množstvo vzácnych prvotlačí z 15. a 16. storočia. Najstarší pergamen pochádza z roku 1412. Kežmarok bol pôvodne slovensko-maďarským sídlom, ktoré v polovici 13. storočia objavili a nanovo vystavili presídlenci zo Saska. Mesto malo výhodnú polohu na obchodnej ceste do Poľska a stalo sa čoskoro jednou z ústredných podtatranských oblastí obývaných spišskými Nemcami. Koncom 14. stor. vznikla v Kežmarku prvá farská škola. Keď majetní nemeckí obyvatelia mesta konvertovali pod vplyvom reformácie na evanjelickú vieru, "prebudovali" aj pôvodne latinský stánok poznania na evanjelické gymnázium. Mesto Kežmarok a gymnázium sa stali duchovno-kultúrnym centrom spišských Sasov a ústredím evanjelikov v podtatranskej oblasti. Evanjelické lýceum v Kežmarku sa pridržiavalo idey náboženskej znášanlivosti a malo vysokú odbornú úroveň. Študovali na ňom - okrem nemeckých detí z Kežmarku a okolia - aj Slováci, Poliaci, Maďari a Srbi. Lýceum si počas svojej existencie vybudovalo rozsiahlu knižnicu. Za svoju mnohorakosť vďačí zbierka kníh aj zvyku, že niekdajší študenti Evanjelického gymnázia darovali po návrate zo štúdií v zahraničí, hlavne v Jene, Lipsku a Halle svoje knihy lýceu. Prvú väčšiu zbierku kníh podaroval škole v roku 1600 rektor Sebastián Lám. Knižničnú zbierku kežmarského lýcea najviac obohatila zbierka slovenského rektora Juraja Benického, ktorá obsahovala diela z oblasti prírodných vied, geografie a histórie. Druhú svetovú vojnu prežilo gymnázium a knižnica bez viditeľných škôd. Obyvateľom mesta sa podarilo zachrániť vzácny fond, červenoarmejci zničili len knižničné katalógy. A potom nastalo 40-ročné ticho. Obec karpatských Nemcov upadla do zabudnutia. V uplynulom roku navštívilo knižnicu 3000 hostí. Počet záujemcov z radov odborníkov stúpa, avšak nedostatočné finančné prostriedky dovoľujú len prevádzku prezenčnej knižnice. Okolo 30 000 kníh by bolo nevyhnutné reštaurovať - Matica slovenská v Martine reštauruje každý rok bezplatne dve knihy z Kežmarku. Ďalších 11 kníh možno reštaurovať vďaka zbierke z Nemecka, ktorá má však prostriedky len na rok. O knihy sa starajú dve pracovníčky s pracovným pomerom na dobu určitú. Vláda v Bratislave šetrí na vstup do Európskej únie. Zároveň však môže zmiznúť do nenavrátna symbol európskych kultúrnych a duchovných dejín, konštatuje sa v závere článku denníka FAZ.