"Lafontainov efekt" sa u menšieho partnera nemeckej vládnej koalície, Zelených začal prejavovať skôr, než by kto čakal. Už 12. marca, deň po prekvapivom odchode ministra financií a šéfa sociálnych demokratov (SPD) Oskara Lafontaina z politickej scény odštartoval minister pre životné prostredie Jürgen Trittin, predstaviteľ ľavicového krídla Zelených, diskusiu o ďalšom smerovaní strany. Spôsob, akým to urobil, však mnohých šokoval. Trittin sa totiž vyjadril v tom zmysle, že "reformy sociálnych demokratov a Zelených sú mŕtve" a že po odchode ľavičiara Lafontaina sú si SPD a CDU ako strany také podobné, že Zelení môžu byť v koalícii tak s jednou, ako aj s druhou stranou. Také jednoznačné spochybnenie terajšej vlády necelých šesť mesiacov po parlamentných voľbách vyvolalo údiv nielen v samotnej strane od pravicového po ľavicové krídlo, ale o niekoľko dní neskôr, keď sa vďaka magazínu Stern dostalo vyhlásenie na verejnosť, na celej politickej scéne. Tí Zelení, ktorí pred voľbami hovorili o spoločnej politike s SPD, odrazu dopĺňali Trittinove slová tvrdeniami, že koalícia sociálnych demokratov a Zelených je iba "účelovým zväzkom". Odrazu vidia minimálne rozdiely medzi SPD a CDU napriek tomu, že kresťanskí demokrati sú proti dvojitému občianstvu, proti vystúpeniu z jadrovej energetiky, proti ekologickej daňovej reforme.
Búrlivé reakcie donútili neskôr Trittina zmierniť svoj kritický postoj. Poprel, že by jeho slová znamenali ponuku na vytvorenie koalície s kresťanskými demokratmi (CDU) a vyhlásil, že koalícia Zelených a SPD je stabilná. Isté však je, že červeno-zelená koalícia má sama so sebou viac problémov, než dokáže zniesť. Zelení sú si svojho oslabenia po odchode Lafontaina plne vedomí, preto sa chytajú aj slamky. Budú nepochybne robiť všetko pre to, aby si zachránili vlastnú politickú kožu, a to aj na úkor koaličného partnera. Už teraz vyhlasujú poprední predstavitelia Zelených, že po Lafontainovom odchode ostali v koalícii "jedinou reformnou silou".
Nemecký kancelár Gerhard Schröder sa ani tentoraz nedal vyviesť z rovnováhy. Po tom, čo odstúpenie Lafontaina a rezignáciu Európskej komisie odmietol označiť za krízu, nebolo pre neho ťažké označiť Trittinove spochybnenie vlády len za vnútornú diskusiu, ktorú netreba preceňovať.
Takýto vývoj je vodou na mlyn opozičných kresťanských demokratov (CDU), ktorých porážka v minuloročných septembrových voľbách uvrhla priam do stavu malomyseľnosti. Strana, ktorá bola 16 rokov pri moci, nevedela, čo je úlohou opozície. Len veľmi pomaly si začala zvykať, že musí prichádzať s novými vlastnými nápadmi. S veľkým zadosťučinením preto zareagovala na Trittinove vyhlásenia a možnú koalíciu so Zelenými označila za táraninu. Napriek hektickému vývoju na nemeckej politickej scéne je však zrejme skoro hovoriť o predčasných voľbách. Pomery v parlamente totiž stále ponúkajú niekoľko variácií možných koalícií, ktoré by disponovali väčšinou.
MIRIAM MRÍZOVÁ, Bonn
