Doklad o konštatovaní, že aj cirkev môže byť veselá, skoro spred tristo rokov máme aj z Trnavy. Ponúka ho františkánsky páter, skladateľ, organista, čembalista a pedagóg Pantaleón Roškovský, ktorého nám pripomína marcový kalendár kultúrnych výročí. V rámci Bratislavských hudobných slávností mal v roku 1968 premiéru v rekonštruovanom prepise a úprave M. J. Terrayovej Roškovského opus Vesper Bacchanales (Bakchanálske nešpory) pre štyri vokálne hlasy a čembalové continuo. Túto duchaplnú fašiangovú kantátu - paródiu cirkevných nešporov, popoludňajšej nedeľnej pobožnosti, skladal páter Pantaleón v Trnave roku 1770. Liturgické texty sú nahradené svetskými a vyznievajú ako zábavná a vtipná paródia na rehoľných predstavených, na lektorov a na kazateľov. Teda žarty na úkor inak veľmi vážených autorít. Na fašiangy však bolo viac voľnosti aj v kláštoroch, určité rozptýlenie a veselosť dovoľovali aj provinciálne štatúty. Zakazovala sa iba nemiestna pochabosť a účasť civilov na týchto zábavách, ktoré sa nesmeli preťahovať dlho do noci. Na texte majú nepochybne podiel aj bohoslovci v trnavskom františkánskom kláštore a tu ju aj prvýkrát spievali na fašiangy v roku 1771. Staroľubovniansky rodák Jozef Pantaleón Roškovský (10. marca 1734 až 27. marca 1789) absolvoval filozofiu na Trnavskej univerzite a až potom vstúpil do františkánskej rehole v Kláštore sv. Kataríny pri Dechticiach. Po teologických štúdiách a kňazskej vysviacke pôsobil vo viacerých kláštoroch v Bratislave, Trnave, Nových Zámkoch a v Pešti, kde aj zomrel. O virtuóznej úrovni jeho hry na organ a čembalo a o európskej rozhľadenosti v hudbe svedčia dochované autografické zborníky skladieb, ktoré sú dnes dôležitými dokumentmi k dejinám európskej klávesovej hudby v 18. storočí. Komponoval aj vlastné diela, ktoré dokumentujú jeho esprit, invenciu a profesionálne majstrovstvo.

ROBERT VAVRO