m V správe, ktorá mala za následok demisiu Európskej komisie, sa hovorí aj o nedostatkoch v pôsobení predchádzajúcej komisie, ktorú viedol Jacques Delors. Je možné túto správu chápať ako spochybnenie funkčnosti tejto inštitúcie ako celku?

"Áno, určite. Za obvineniami funkcionárov Komisie sa skrýva kritika celej inštitúcie. Je však potrebné pripomenúť, že od roku 1988 a od pádu komunistických režimov začali vlády členských krajín poverovať komisiu stále väčším množstvom úloh, a keďže nemala dostatok vlastných pracovníkov, začala sa obracať na súkromné firmy, a tým v podstate jej problémy začali. Komisia postupne strácala kontrolu nad množstvom zmlúv s externými subjektmi a to začalo vyvolávať vlnu kritiky."

m Nie je táto kríza jedinečnou príležitosťou začať toľko ohlasované reformy európskych inštitúcií ?

"Je to, samozrejme, nový začiatok. Európsky parlament zohral v týchto udalostiach dôležitú úlohu a naskytla sa mu šanca nabrať ešte viac na význame. To môžeme považovať za pozitívny signál, keďže EP je inštitúciou reprezentujúcou európskych voličov. Títo sa už dlho právom dožadovali toho, aby parlament hral úlohu, ktorá mu prináleží. Možno očakávať, že táto kríza bude mať pozitívny vplyv na naštartovanie reformného procesu."

m Môže táto kríza zabrzdiť integračný proces postkomunistických štátov do EÚ ?

"Nie, ja si to nemyslím. Aj napriek tomu, že komisia podala demisiu, rokovania s týmito krajinami prebiehajú podľa plánu. Dá sa očakávať, že nová komisia bude vymenovaná vo veľmi krátkom čase. Vzhľadom na to, že žiadne dôležité rozhodnutie nebolo naplánované na najbližšie obdobie, vplyv na integračný proces bude minimálny."

PRE SME -MIROSLAV KOT,

Brusel