Zrejme márne sa roľníci a záhradkári na východe Slovenska v snežnom a povodňovom nešťastí utešovali, že keď kalamity neprinesú iný osoh, zredukujú aspoň nebezpečne premnožených škodcov - hraboše. Odborníci z košickej pobočky Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho však už ako na juhu Zemplína, tak i v okolí Košíc zistili, že hraboše zimu a záplavy prežili veľmi dobre a aj tejto jari možno očakávať ich stredný až silný výskyt. Premnožení škodcovia sužujú už niekoľko rokov najmä okresy Trebišov, Michalovce a Košice-okolie. "V prípade hrabošov ide aj o dôsledky nesprávnej zmeny agrotechniky. Poľnohospodári totiž upúšťajú pred sejbou od prípravy pôdy orbou, čím škodcom umožňujú prežívať," hovorí Ing. Marián Radosa. Zlú správu mal aj pre tých poľnohospodárov a záhradkárov, ktorí dúfali, že snehová perina vytvorila pre rastliny na prezimovanie optimálne podmienky. "Veľké množstvá snehu znamenali dobré podmienky na šírenie plesne snežnej a hniloby paluškovej - obe tieto plesňové choroby môžu najmä na obilninách spôsobiť veľké škody a niekde sa už začínajú prejavovať. Plesne si v záhradách všimli aj mnohí záhradkári - tráva má biely povlak a ‘prvou pomocou‘ je čo najskôr trávniky hrabľami dobre prehrabať," odporúča inžinier Radosa. Pohromy z priveľkej vodnej nádielky sa začínajú prejavovať i na porastoch ozimnej repky. Rastlinolekári predpokladajú, že i tu budú značné straty. "Repka pridlho stojí vo vode a začína sa prejavovať zadusenie koreňov. Keď rastlinky začnú červenieť, je to signál, že repka ‘odchádza‘," dodal M. Radosa.

EVA BOMBOVÁ