V prvom článku Ústavy SR sa hovorí, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. V právnom štáte je pred zákonom za svoje činy zodpovedný každý občan bez ohľadu na to, aké má postavenie v spoločenskom rebríčku. Ale ak verejne porušujú zákon zákonodarcovia, ľudia na vedúcich postoch, a dokonca si udelia amnestiu, to je od právneho štátu veľmi vzdialené. Jedným z najdôležitejších zákonov demokratickej spoločnosti je rovnaká zodpovednosť a rovnaký trest za zločiny, prezidentom počnúc až po občana v najnižšom spoločenskom postavení. Ak sa tento spoločenský zákon nedodržuje, spoločnosť sa vo svojom vývoji vracia späť alebo stagnuje, bujnejú v nej metastázy organizovaného zločinu, čo v konečnom dôsledku znamená jej rozpad a niekedy aj zánik. Pre politika je dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem oveľa dôležitejšie ako pre obyčajného občana, pretože je a musí byť vzorom nielen vo verejnom, ale i súkromnom živote.Trestná zodpovednosť by mala byť nepremlčateľná. Politik by nemal mať imunitu na trestné činy, ale práve naopak, pretože je pre radového občana vzorom. Ako by sa asi cítili veriaci, keby ich kňaz páchal zločiny? Socialistická spoločnosť sa delila na budovateľov a užívateľov socializmu. Užívatelia socializmu mali určitý stupeň imunity podľa výšky svojho postu. Obyčajný pracujúci ľud sa za tie roky akosi zmenil, zrástol s touto realitou a najmä starší občania to berú ako normálny spoločenský jav. Obdobie mečiarizmu sa voľbami ešte neskončilo. Nečudujme sa preto, že značná časť verejnosti ešte neverí úprimnej snahe v tejto spoločnosti niečo zmeniť. Normálne zmýšľajúci občan s hrôzou počúva výzvy na zrovnanie hlavného mesta susedného štátu so zemou, verejné nabádanie na národnostnú a rasovú nenávisť, na hľadanie triednych nepriateľov, ako sú janičiari a ostatní občania nehovoriaci slovenským jazykom. Nechápem, ako je vôbec možné, že po dvoch svetových vojnách, po skúsenostiach z budovania socializmu a iných životných perepúťach je u nás veľa ľudí, ktorí takýmto prejavom tlieskajú. Mnohí sa prezentujú ako dobrí kresťania. Bol by som zvedavý, kde nechali božie prikázania. Pretože ak sú naozaj veriaci, mali by vedieť, že verejné nabádanie na zločiny si zaslúži trest.
ING. MARTIN KRESŤAN, Martin
