Skrytá, tieňová či čierna ekonomika je bežnou súčasťou ekonomického života krajiny už od čias, keď podniky a podnikatelia museli platiť štátu dane. Nelegálne či štatistikami nezachytené ekonomické transakcie sú dnes úplne bežné a neporaziteľné tak v hospodársky vyspelých štátoch, ako i v krajinách, ktoré si svoju cestu k prosperite ešte len hľadajú.
Existencia tieňovej ekonomiky má svoje prirodzené korene. Základnou živnou pôdou bolo v prípade Slovenska a krajín strednej a východnej Európy centrálne riadené hospodárstvo, kde o potrebách trhu rozhodovala úzka skupina politickej oligarchie na obdobie niekoľkých rokov vopred. Už tento fakt generoval potrebu tovarov a služieb, ktoré podniky rigidne riadené štátom nedokázali pre trh zabezpečiť. Korupcia a úplatkárstvo, jedna z hlavných súčastí nelegálnej ekonomiky, našli v prípade Slovenska svoju oporu i v privatizácii štátneho majetku, kde si právo rozhodovať o tom, kto a za akých podmienok získa viac či menej lukratívny podnik, opäť privlastnil veľmi malý okruh ľudí. Netransparentnosť privatizačného procesu a výpredaja lukratívnych podnikov za zlomkovú cenu sa stali symbolmi vládnutia ľudí, ktorých túžba po osobnom prospechu a ekonomickej moci spájala viac ako snaha o napĺňanie záujmov svojich voličov.
Každá vláda má prirodzený záujem znížiť čo najviac podiel skrytej ekonomiky, aby sa tak vyhla deformáciám oficiálnych údajov o raste hrubého domáceho produktu, ako neviditeľným, no citlivým stratám v podobe nižších daňových príjmov a vyšších nákladov na podporu ľudí, oficiálne registrovaných ako nezamestnaných, na druhej strane ale disponujúcich "čiernymi" príjmami. V tejto súvislosti treba vidieť i pomer medzi štátnou podporou v nezamestnanosti a minimálnou mzdou, ktorý vo viacerých štátoch odrádza špekulantov od potreby pracovať. Ďalším demotivujúcim faktorom je daňová politika štátu, ktorá svojou nedokonalosťou otvorene ponúka možnosť neplatenia daní, na druhej strane demotivuje platiteľov daní od svojich základných povinností.
Slovenská vláda vyhlásila boj proti tieňovej ekonomike. Chce bojovať proti klientizmu a korupcii. Kontrolou podnikateľov a podnikov chce vláda získať nové finančné prostriedky, ktoré by zmiernili napätie v štátnom rozpočte. Je ale prinajmenšom paradoxné, že štátni úradníci, ktorí vedia o tom, že ich platy nebudú mať aspoň najbližší rok šancu ísť nahor, sa majú stať legionármi štátu brániacimi ostatných a seba od prijímania úplatkov. Tie podľa odhadov štatistikov dosiahli len v minulom roku takmer 3 miliardy korún.
MICHAL NALEVANKO
