TRNAVA (PRE SME - eu) - Prehliadka inscenácií, ktoré naštudovali herci Trnavského divadla počas jeho 25-ročnej histórie, sa uskutoční zajtra a v stredu. Otvorí ju zajtra o 10.00 h Augustín, ktorého podľa diela Hermanna Hesseho napísali Barbara Gindlová a Ivan Blahút. Predstavenie Po láske v réžii Juraja Nvotu sa začne o 14.00 h v prítomnosti autora, súčasného francúzskeho dramatika Daniela Souliera. Návštevné hodiny v réžii L. Kočana a J. Zemana od súčasného rakúskeho dramatika Felixa Mitterera, v ktorých sa opäť vracia do Trnavy aj Leopold Haverl, uvidia diváci o 19.00 h. Prehliadka bude pokračovať v stredu o 10.00 h hrou Robinson hľadá loď, ktorá stroskotá, ktorú napísal i zrežíroval Roman Polák. O 14.00 h sa začne odborný seminár v Zrkadlovej sieni. Dagmar Podmaková z Kabinetu divadla a filmu SAV pripravila prednášku s názvom Trnavské divadlo včera, dnes a… Andrej Maťašík bude hovoriť na tému Hľadanie dramaturgického profilu a Valér Mikula na tému Hra a moc. Záver v stredu o 19.00 h bude patriť najnovšej inscenácii divadla John Gabriel Borkman od Henrika Ibsena v réžii Romana Poláka. Profesionálne Divadlo pre deti a mládež v Trnave vzniklo v roku 1974 dekrétom vtedajšieho ministerstva kultúry. Do vienka dostalo najstaršiu divadelnú budovu na Slovensku a úlohu "prispievať k uspokojovaniu kultúrnych potrieb a napomáhať pri etickej a estetickej výchove socialistickej mládeže". Do divadla nastúpil takmer kompletný ročník absolventov VŠMU - Zuzana Krónerová, Milka Zimková, Marián Zednikovič a Nataša Kulíšková. S nimi prišiel aj ich ročníkový režisér Blahoslav Uhlár a prvá inscenácia Prekroč svoj tieň. Po troch rokoch sa ku kolektívu pridal ďalší talentovaný režisér Juraj Nvota. Aj keď najväčší úspech žali rozprávky, tvorivý potenciál divadla mal na viac. Dokázal to J. Nvota uvedením titulu Charlie v roku 1979, ktorý bol príležitosťou pre M. Zednikoviča. O čosi neskôr pribudol do súboru Jaro Filip, ktorý vniesol na scénu "herecké muzicírovanie". Úspešné obdobie vyvrcholilo rokom 1986 a uvedením hry Náš priateľ René od vtedy neželanej dvojice Lasica - Satinský. Práve v Trnave vytiahol J. Nvota do kamenného divadla aj autora Radošinského naivného divadla Stanislava Štepku s trilógiou Ako… Po odchode vážneho B. Uhlára, hravého J. Nvotu i klauna J. Filipa do Bratislavy sa vedenie divadla tvárilo, že všetko ide ďalej tak ako predtým. Prišli opäť pokusy s angažovaním kompletných absolventských ročníkov i mladých režisérov, došlo k premenovaniu, no zvláštna trnavská poetika sa vytratila. Premiéra Ibsena má byť návratom tam, kde Trnavské divadlo patrí. "Ibsena som ešte nerobil, je to pre mňa pokus odkliať novú tému," povedal R. Polák. "Všetci vieme, že kultúra trpí nedostatkom peňazí, ale snažím sa aj v jej posledných záchvevoch odkrývať klasiku pre súčasnosť a robiť divadlo, pokiaľ sa ešte dá. Mojou hlavnou snahou bolo dostať Ibsena do živého tvaru a verím, že bude stále živší." Ako k novej hre povedal Ján Zavarský, scénograf a umelecký riaditeľ, divadlo vždy smerovalo k činohre, psychologickej pravdepodobnosti a hereckej práci. Práve R. Polák patrí podľa neho k režisérom, ktorí dokážu odkliať herecký potenciál súboru a vytvoriť zmysluplnú divadelnú výpoveď. Vlastné režisérske osobnosti divadlu skutočne chýbajú, poznamenal riaditeľ Emil Nedielka na otázku, či divadlo netrpí nenaplnenou nostalgiou za Blahom Uhlárom a Jurajom Nvotom.