Po rokoch odkladov vyslania Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS) na obežnú dráhu sa Rusko a USA chystajú prekvapivo vyslať do vesmíru prvú spoločnú posádku už v októbri, o tri mesiace skôr oproti pôvodnému návrhu. Ak nedôjde k zmene včera oznámeného termínu, ktorý by mali ešte schváliť spoločné rokovania, znamenalo by to významný propagačný ťah pre stanicu v hodnote 60 miliárd dolárov, ktorej vyslanie marili opakované ruské odklady dokončenia obytnej časti.
Zúfalé finančné problémy Ruska zdržali dokončenie životne dôležitej obytnej časti o pol druha roka, ale predstavitelia teraz tvrdia, že bude pripravená na odoslanie na štartovaciu rampu na Bajkonure v Kazachstane začiatkom budúceho mesiaca. Potom si jej testy vyžiadajú ešte asi štyri a pol mesiaca, až do štartu v septembri, keď sa pripojí k dvom modulom kozmickej stanice bez posádky, ktoré sú už na obežnej dráhe.
Trojčlenná rusko-americká posádka by mala vzlietnuť v januári, no poslednou myšlienkou je vyslať dvoch mužov niekoľko týždňov po tom, čo sa na obežnú dráhu vydá obytná časť. Tretieho muža by k nim krátko nato dopravil americký raketoplán. "My sme prišli s týmto nápadom a teraz sú Američania ešte nadšenejší než my," vyjadril sa Leonid Gorškov, šéf dizajnu kozmickej stanice v raketovom koncerne Energija.
Nápad na skorší štart vznikol z núdzového plánu vyslať astronautov, ak sa obytná časť dobre nepripojí k zvyšnej stanici automaticky. "Takže, časť úvah je taká, že by sme azda mohli zájsť ešte ďalej a vyslať posádku v tom čase, hoci možno nedôjde k žiadnym nepredvídaným udalostiam," povedal Mike Baker, zástupca riaditeľa amerického Johnsonovho kozmického strediska pre Reuters. Skorý štart môže tiež utíšiť kritikov v americkom Kongrese, sklamaných nespočetnými ruskými odkladmi. (REUTERS)
