Hoci od historicky významného 14. marca uplynulo už 60 rokov, ešte stále je tento dátum dôležitý nielen pre historikov či pamätníkov, ale aj pre národné spoločenstvo. Napriek štátnej doktríne, ktorá vyzdvihla ako štátny sviatok deň Povstania, pokusy zmeniť hodnotenie i spoločenský status 14. marca sú prítomné aj v slovenskej politike.
Z parlamentných subjektov sa v tomto smere najviac angažuje SNS. Jej predstavitelia a poslanci prešli od volania po "objektívnom zhodnotení našej vojnovej histórie" k priamej obhajobe, ba až oslave štátu, ktorý vznikol 14. marca 1939. Jeho výročia si strana pripomína vztýčením štátnej vlajky či organizovaním slávnostných recepcií. Vzdáva hold prezidentovi vojnovej republiky ako "mučeníkovi obrany národa a kresťanstva pred boľševizmom a liberalizmom". Keďže demokracia je založená na hodnotách a ideách liberalizmu, stanovisko SNS naznačuje aj dištanc od ústavného demokratického zriadenia dnešnej Slovenskej republiky. Hoci podľa všetkých znakov bol režim vojnovej republiky totalitný, SNS v oficiálnom stanovisku ocenila, že bol postavený na koncepcii "harmonizujúceho stavovského štátu v duchu sociálneho učenia katolíckej cirkvi s vyváženým fungovaním parlamentu", čím vraj predbehol "v tomto období európsky vývoj". SNS sa so 14. marcom stotožnila do takej miery, že by podporila jeho pozdvihnutie na úroveň sviatku, aj keby to znamenalo zásadnú zmenu dnešnej štátnej doktríny.
Poslanci HZDS v roku 1993 prispeli k tomu, že deň Povstania je štátnym sviatkom samostatnej republiky, ale stanovisko hnutia k marcovému výročiu zďaleka nie je jednoznačné. Jeho predseda V. Mečiar sa pri viacerých príležitostiach o vojnovom štáte vyjadril ako o fašistickom, ale pri mnohých ďalších príležitostiach sa vyjadroval inak. V Bruseli napríklad sľúbil, že Ďuricova kniha, ktorej obsah je zjavne novoľudácky, sa nestane školskou príručkou, ale po niekoľkých mesiacoch vyhlásil, že Brusel neslýchaným spôsobom obmedzuje slobodu bádania a prejavu. Aj keď sa s názormi SNS nestotožňoval, obhajoval ich právo žiadať "historické prehodnotenie úlohy J. Tisa v dejinách Slovenska a jeho štátu". Oponentov vystríhal, aby z tejto snahy "prestali robiť politiku". Aj keď sa politická línia HZDS vo vzťahu k 14. marcu od línie SNS odlišuje, viacerí predstavitelia a poslanci hnutia jednoznačne prezentujú stanoviská identické so straníckym postojom SNS.
Zo slovenských vládnych strán má dlhodobo najkomplikovanejší vzťah k tomuto historickému dátumu KDH. Podľa jeho predsedu J. Čarnogurského nie je správne, ak sa k nejakému úseku slovenských dejín pristupuje a priori ideologicky. Preto žiada: "Čo je dobré, to pochváliť, čo je zlé, to pohaniť." J. Čarnogurský uznáva tézu, že s vojnovou republikou sa veľa ľudí stotožnilo, a že "keď sa z určitých skupín súčasného Slovenska požaduje plošné odsúdenie slovenského štátu", vyvoláva to traumu, ktorá sa aj v súčasnosti stáva "politicky relevantnou". V záujme odpolitizovania výročia teda KDH preferuje také hodnotenie 14. marca, ktoré nevyvoláva traumu u tých, čo sa s ním nejakým spôsobom stotožnili.
Je málo pravdepodobné, že by si v dohľadnej budúcnosti 14. marec a 29. august vymenili svoje miesta. Oba dátumy však ešte dlho budú výročiami so zjavným politickým podtextom. (ml)
