KURT VONNEGUT - Narodil sa 11. novembra 1922 v Indianapolise a v súčasnosti žije v Cap Cod pri Bostone. Na literárne pole vstúpil v roku 1952 románom Mechanický klavír (Player Piano), ktorý je chmúrnou víziou Ameriky elektronického veku. Kniha má všetky atribúty jeho neskorších románov: obsahuje satirické poznámky, neopakovateľný vonnegutovský humor a má silný humanistický náboj. Nasledovali tituly Sirény Titanu (The Sirens of Titan, 1959) - jediná čistokrvná sci-fi; Matka noc (1961) - príbeh amerického špióna pracujúceho počas 2. svetovej vojny v Nemecku, ktorý je tak dobre utajený, že sa neskôr dostane pred súd v Izraeli ako nacistický zločinec; Kolíska (Cat`s Cradle, 1963) - utopistický román, ktorý mu vydobyl slávu nastupujúcej generácie; Boh vám žehnaj, pán Rosewater (God Bless You, Mr. Rosewater,1965), v ktorom sa po prvýkrát objavuje postava Kilgora Xtruha - najlepšieho autora sci-fi. V roku 1959 mu vychádza jeho najslávnejšia kniha Bitúnok č. 5 (Slaughterhouse-Five, 1969), v ktorej sa vracia k traumatickému zážitku z obdobia 2. svetovej vojny, keď bol ako príslušník vojenského letectva USA svedkom bombardovania Drážďan. Z ďalších prác spomeňme Raňajky šampiónov (Breakfast of Champions, 1973), Galapágy (Galapagos, 1985) alebo Hókus pókus (Hocus Pocus, 1990). Medzi najväčšie lahôdky jeho románov patria úvody, pričom medzi najslávnejšie patrí z knihy Vitajte v opičiarni (Welcome to the Monkey House, 1968): "Spisovateľom som od roku 1949. Som samouk. Nemám teórie o tom, ako písať, ktoré by mohli pomôcť ostatným. Keď píšem, stávam sa jednoducho tým, čím sa podľa všetkého stať musím. Meriam šesť stôp a dva palce a vážim dvesto libier a mám nekoordinované pohyby - teda okrem chvíľ, keď plávam. Vo vode som nádherný."
V týchto dňoch sa na knižných pultoch objavil jedenásty titul edície MM vydavateľstva Slovart, ktorým je Časotrasenie (Timequake) od kultového amerického spisovateľa Kurta Vonneguta. Túto futurologickú prózu napísal Vonnegut pred dvoma rokmi a okamžite sa stala svetovým bestsellerom, hoci podľa slov samotného autora, "moje ambície dohnať Steelovú či Crichtona sú málo pravdepodobné". Kvalitný edičný počin bol potvrdený i skvelým slovenským prekladom Jána Vilikovského, ktorého ambíciou je "byť dokonalým služobníkom autora". Pri tejto príležitosti odpovedal K. Vonnegut na otázky denníka SME.
m Na pozadí čudesného vesmírneho úkazu, ktorý v štýle sci-fi vracia ľudstvo o desať rokov späť, sa zdá, akoby ste v tomto románe odhaľovali váš súkromný vesmír. Ako vyzerajú jeho priestory?
"Je to len nesmelé spomínanie na to, na čo som nezabudol. Skrytá nostalgia je zaťažená odkrytými reáliami, ktoré pomáhajú pri mojej životnej retrospektíve. Aj sci-fi žáner je len prostriedkom na dopátranie sa k zmyslu nášho konania."
m Ako vyzerajú jeho výsledky?
"Občas ma mrzí, že ľudia sú nepoučiteľní. Na druhej strane si uvedomujem, že urobiť z ľudí počítačovo presné bytosti by bolo krokom k popretiu podstaty ľudskej existencie. A tá je často absurdná a, samozrejme, veľakrát popretkávaná chybným ľudským faktorom."
m Vy však existenčné problémy ľudí riešite so značne humorným nadhľadom. Vyplýva to i z uvedomovania si nekonečnosti medzigalaktického prachu?
"Čo zostane z prózy, keď sa jej odoberie humor? Keď budem zhovievavý, tak odpoviem, že len veľmi málo. Samozrejme, i humor musí mať svoje miesto a nemal by mať príchuť komunálnosti."
m Vo svojich prejavoch hovorievate, že hodnoverným poslaním umelcov je donútiť ľudí, aby si aspoň trošička uvedomili, že žijú. Ako píšete v Časotrasení, keď sa vás pýtajú, či poznáte nejakých umelcov, ktorým sa to podarilo, odpovedáte: Beatles. Nejakému spisovateľovi sa to nepodarilo?
"No predsa mne... Ale vážne. Existuje niekoľko spisovateľov, ktorí dali svoju vôľu do služieb Všehomíra. Takými boli pre mňa napríklad T. S. Eliot, T. Williams či W. Styron. Tých však zasa dostatočne nepočuje prevládajúca pop-kultúra. Niekedy sa mi zdá, že len kopírujeme bizarnú mozaiku napísanú niekde inde."
m A čo vyhlásení bestselleristi typu Steelová či Crichton?
"Také ambície nemám."
m Na jeseň minulého roka ste išli do protileteckého krytu v Drážďanoch, kde ste boli ako vojnový zajatec počas druhej svetovej vojny. Aký film sa vám odvíjal v hlave?
"Priznám sa, že som tam bol po prvýkrát od môjho núteného `pobytu` vo februári 1945. Priestory boli naozaj sugestívne a dostatočne zaostrovali zábery z tých dní. Keď som sa však s týmito spomienkami vyrovnával v Bitúnku č. 5, boli ešte oveľa naliehavejšie. I dnes je však tento zážitok jedným z rozhodujúcich."
m Aj to je príčina, prečo sú vaše prózy presiaknuté humanistickým rozmerom?
"Nevylučujem to, hoci si myslím, že pocit ľudskosti sa ku mne dostával aj cez iné zážitky."
m Za vaším menom sa niekedy objavuje skratka Jr. Čo robil váš otec?
"Tiež sa volal Kurt a bol architektom v Indianapolise. Hoci nikdy nevstúpil do literárneho sveta, vždy som bol jeho dieťaťom. Napokon i moje deti ma za mojím chrbtom volali Junior."
m Pri vašej sumarizácii života v Časotrasení sa objavili i názory, že ide o váš posledný román. Aká je pravda?
"To keby som vedel! Málokedy však tvrdím, že je niečo posledné. Pripúšťam, že môže ísť o poslednú prózu v tomto tisícročí."
m Očakávate niečo od nového milénia?
"Dozviem sa to od času a jeho trasenia."
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
