MELBOURNE (PRE SME - ANDREJ BUČKO) - Melbournským novinárom sa dostal do rúk tajný dokument o schôdzke dňa 14. decembra 1992 v Sydney, ktorú riadil sám vtedajší premiér Nového Južného Walesu a súčasný federálny minister financií John Fahey. A téma? Ako zneužiť porušovanie ľudských práv a politické problémy v Číne na kampaň proti Pekingu o usporiadanie OH 2001. Stratégiou bolo "ukázať svetu, že v Číne nie je všetko v poriadku a nebolo by vhodné, aby sa tam konali hry". Fahey po odhalení dokumentu schôdzku ani jej obsah nepopiera. Premiér sa súrne zišiel s biznismenom a predsedom štátnej ragbyovej únie Rossom Turnbullom (odvtedy názov Turnbullova skupina), šéfom telekomunikačnej firmy Optus Bobom Mansfieldom a ďalšími obchodnými poradcami mimo olympijského prípravného výboru. Rokoval na podnet domácich i zahraničných upozornení, že Sydney nemá šancu proti silnému Pekingu, za ktorý intervenuje aj predseda MOV J. A. Samaranch, a to v úsilí uskutočniť politickú reformu v komunistickej Číne prostredníctvom OH. Fahey si dal pozvať Charlesa Coa, bossa amerického telekomunikačného gigantu BellSouth Int., ktorý pomáhal riadiť atlantskú kandidatúru OH 1996. Začalo sa nielen s "pekinskou stratégiou", ale aj s podplácaním novinárov, plánovaním financovania ciest členov MOV do Austrálie a najatím medzinárodných agentov na kupovanie hlasov v MOV. Charles Coe získal na svoju stranu súčasného prezidenta Svetovej banky Jamesa Wolfensohna a ďalších dvoch doteraz utajených pánov, ktorí sa vyznali v lobizme. Turnbullova skupina začala kampaň v amerických a anglických médiách proti situácii v Číne a výsledkom bola aj publikácia Takzvaný vhodný kandidát, ktorá vyšla pár mesiacov pred voľbami OH 2000. V New York Times i londýnskych The Times sa začali objavovať články o "absolútne neprijateľných hrách v čínskom totalitnom režime, ktorý prenasleduje Tibet" a tomu podobné. Špinavé triky neboli lacné - BellSouth Int. si zapýtal 2 milióny austrálskych dolárov! Turnbullova skupina okrem iného najala aj agenta Mahmouda el-Farnawaniho, Egypťana z Toronta (za 70 000 dolárov mal na starosti africké hlasy) a Maďara Gábora Komjathyho, ktorý mal získať Východoeurópanov v MOV. Mimochodom, el-Farnawani si od Salt Lake City nechal zaplatiť 148 260 amerických dolárov. V Austrálii sa začali objavovať páni a dámy z Lausanne a na účet Sydney 2000 využívali turistické ponuky kancelárie Sydney in Style. Spolu tucet členov MOV využil dovolenkové prostredie Queenslandu. Niektorí členovia porušili pravidlá a cestovali do Austrálie aj štyrikrát. Správa o nečistom postupe Sydney má už 3000 strán a v súčasnosti ju preveruje vláda Nového Južného Walesu. Prokurátor Tom Sheridan mal s ňou byť dnes hotový, no vyžiadal si čas do 15. marca. Zo zvlášť významných ľudí, ktorých Turnbullova skupina najala, bol Samuel Pisár, za mladi obeť holokaustu, ktorý po vojne študoval právo v Melbourne, ale odsťahoval sa do Paríža a stal sa uznávaným advokátom. Bol osobným právnikom Samarancha, ale aj poradcom MOV. Austrálčania získavali cez neho informácie a pri príležitosti 50. výročia povstania vo varšavskom gete ho znovu pozvali do Melbourne, aby prevzal Rad Austrálie. Pisár informoval, že OH nie sú len šport, ale najmä odrazový mostík k diplomacii a v podstate sú podriadené politike. Vyzradil, že Samaranch podporuje Peking a Sydney má málo šancí. Noc pred voľbami v Monte Carlu Austrálčania porátali, že im proti Pekingu chýba nie jeden, ale ešte dva hlasy, lebo pri remíze by rozhodoval Samaranch, ktorý nehlasuje. Za týchto okolností ponúkol John Coates, predseda Austrálskeho olympijského výboru, po 50 000 dolárov ugandskému a kenskému delegátovi v Monaku v hotovosti. Peking prehral 43:45 a Samaranch musel 23. septembra 1993 prečítať z lístka - "Sydney".