Vyvrcholením parlamentnej diskusie o zbavení imunity exministra a poslanca Gustáva Krajčiho bola jeho záverečná osobná obhajoba. Súhlasil som s jeho názorom, že ak by neišlo o Mečiarovu vládu, nebolo by ani kauzy o zmarení referenda. Myslím si, že týmto vyjadrením trafil klinec priam ukážkovo. Totiž žiadna vláda a ani jej premiér by sa na takúto dobrodružnú, priam protiprávnu aktivitu nepodujali. Kto pozorne sledoval a mapoval politické kroky vlády v súvislosti s referendom o priamej voľbe prezidenta a vstupe do NATO, musel dospieť k názoru, že im nešlo ani o vstup, ani o priamu voľbu prezidenta. Obávali sa, že by občan dal opäť mandát Michalovi Kováčovi. Preto zmarenie referenda bolo ich skrytým a starostlivo zamaskovaným zámerom, ktorý pomocou Gustáva Krajčiho aj uskutočnili. Lenže, tak ako každý z nás, aj pán Krajči disponuje svojím rozumom a slobodnou vôľou. Mal teda možnosť uprednostniť etické riešenie pred špekulatívnym obchodom so svojím svedomím. Nedôstojné a hrubé obhajovanie tejto záležitosti usvedčuje opozičných poslancov z obavy o napadnutie ich poslaneckej bezúhonnosti. Pálenie sviečok na pôde parlamentu symbolizovalo nie koniec demokracie, ale jej vzkriesenie, veď svetlo je nádejou nového dňa. Aký bude, záleží na nás všetkých. JÚLIUS KVAČKAJ, Mýto pod Ďumbierom