ho referenda. Postihnutí a ich komplici z HZDS napadli a ešte veľakrát napadnú protiústavnosť Dzurindovho rozhodnutia. Dovolávajú sa zápisu do Guinessovej knihy a trúbia na poplach pred politickými procesmi. Nikto z nich sa nepozastavil nad podozrením, či v konečnom dôsledku neamnestoval Mečiar sám seba. Už v starom Ríme sudca, hľadajúc pôvodcu zločinu, sa pýtal: Qui Bene? V čí prospech? Kto mohol mať prospech z únosu syna bývalého prezidenta, vraždy Remiáša či zmareného referenda? Pamätáme sa na viaceré vykonštruované vysvetlenia únosu prezidentovho syna vyslovené vtedajším premiérom. Kto mohol mať prospech zo zmareného referenda, ak nie špička HZDS na čele s jeho predsedom, ktorý chcel získať právomoci prezidenta? Čo vrhá na dodržanie spravodlivosti v SR tieň pochybnosti? Bezprecedentná, dodatočne opravovaná amnestia, u ktorej je podozrenie, že medzi amnestovanými je aj ten, ktorý amnestiu vyhlásil. Páni experti z HZDS a bývalého vládnúceho trojlístka, neponáhľajte sa so zápismi do Guinessovej knihy o zrušení amnestie, vyčkajte, či sa tam nakoniec neobjaví zápis o samoudelení amnestie.
DIONÝZ VASS, Bratislava
