Zdražela aj železničná doprava. Ako železničiara sa ma to síce až tak netýka ako radového občana, pretože cestovné neplatím, ale si ho odrábam. Samozrejme, nemám vďaka tomu vyšší plat. Napriek tomu sa mi to v nijakom prípade nepáči. ŽSR mi pripomínajú deravý sud, do ktorého nech lejeme, koľko chceme, aj tak to z neho vytečie. Preto by som uvítal, keby naša nová vláda začala aj po novom vládnuť. Najprv by mala zapchať diery a až potom niečo liať. Čo platí nielen pre "sud" železničný, ale aj štátny. O modernizácii a transformácii železníc sa už veľa hovorilo. Riaditelia železníc sa neustále striedajú, jedného odvolali, lebo bol neschopný, druhý bol zasa schopný všetkého, tretí bol naozaj schopný. Malo by sa skoncovať s nehoráznym plytvaním, napríklad stanička Brunovce má 52 stožiarových lámp s 210-watovými žiarovkami. Spolu je to výkon 10 920 W. Aj keď odrátame vypálené žiarovky, stále je to okolo 10 kW a pri priemernom svietení 12 hodín denne je to 120 kilowatthodín, teda asi 360 Sk len za osvetlenie. Po zdražení elektrickej energie, samozrejme, ešte viac. Jeden milión tu padne ani nie za desať rokov iba na svietenie pre krtkov a myši, lebo inak je stanica prázdna, počas sezóny sa tam nakladá repa. A koľko takýchto staníc máme? Nehorázne sa plytvá jazdami prázdnych vlakov. Napríklad prvé ranné spoje, vykúrené a vysvietené, idú v 20-minútovom intervale takmer prázdne, s jedným alebo dvoma cestujúcimi. Vo večerných spojoch je situácia podobná, cestujúci by sa zmestili aj do jedného vagóna, ale lokomotíva ich ťahá 6-7 a stojí pri každej vŕbe, pritom na rozbeh treba toľko energie, ako na 10 km jazdy. Mohol by som uviesť aj viac príkladov. Mávame na seba vlajkami a lampičkami ako za Františka Jozefa. A ani petrolejky nie sú hudbou minulosti. Pripadá mi to všetko tak, akoby bol koniec 19. storočia, a nie 20. Verím, že sa dočkám aj iných zmien, nielen zdražovania všetkého, čo sa len dá.
MILAN FOGAŠ, Brunovce
