Starší zákon o kultúrnych pamiatkach nepozná pojem archeologická pamiatka, čím nepostihuje dostatočne ničiteľov archeologických lokalít. Povedal to Alexander T. Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý má sídlo v Nitre a v tomto roku oslávi 60. výročie. Podľa neho chodia občania s drahými prístrojmi, aké nemá ani archeologický ústav, a keď zaznamenajú zaujímavý predmet pod zemou, vykopú ho. "Už veľa pamiatok sa takto dostalo preč zo Slovenska," tvrdí A. T. Ruttkay. Spomenul si na obdobie archeologického výskumu pri Dražovskom kostolíku. "Počas výskumu nám po nociach rozbíjali nájdené kostry, vyberali z múrov kostola, čo sa dalo. Po vonkajšej oprave kostola niekto o niekoľko týždňov vyryl do stien hlboké ryhy a nápisy," hovorí A. T. Ruttkay. Podľa neho je to so zlodejmi v archeologických lokalitách horšie ako v minulosti. "Čo sa dá ukradnúť, to sa aj ukradne. Dokonca sa kradnú aj lopaty, fúriky, maringotky a zemné mechanizmy," dodáva riaditeľ. Ďalším problémom archeológov sú peniaze. V štátnom rozpočte nie je pre archeologický výskum ani koruna. Keď sa dnes aj niekde výskum robí, je to na trase plynovodu alebo diaľnice. Keď totiž niekto pri stavebných prácach objaví archeologicky zaujímavú vec, je povinný o tom informovať. Výskumy potom zaplatí firma, ktorá stavbu financuje. V súčasnosti je katedra archeológie len v Bratislave na Univerzite Komenského a v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa. V Archeologickom ústave v Nitre a jeho ďalších pracoviskách na Slovensku pracuje len asi sto ľudí. Po roku 1990 ubudlo 40 percent pracovníkov. V poslednom období bol v okolí Nitry výskum napríklad v Čakajovciach, Branči, Párovských Hájoch, v katastri Zbehov či na území mesta.

NITRIANSKY TÝŽDENNÍK