V posledných dňoch som veľmi veľa cestoval - Saudská Arábia, Kuvajt, Katar a potom už Zürich, kde sa stretli funkcionári Medzinárodnej federácie futbalových zväzov (FIFA). V Zürichu som bol ako prezident kandidatúry Nemecka pre MS v roku 2006, a aj preto sa mi nepodarilo stihnúť úspešný štart Bayernu Mníchov do jarnej sezóny. Kandidatúra ma oberá o veľké množstvo času, zvládol som si urobiť len jeden voľný deň v Zürichu. Ale stál za to. Konečne 24 hodín bez stresu.
Prezident FIFA Sepp Blatter si do Švajčiarska pozval bývalých futbalistov zo všetkých kontinentov, aby s nimi prerokoval viaceré návrhy. Sedeli sme okolo rokovacieho stola dvadsiati. Bolo fantastické mať okrem iných vedľa seba Brazílčana Pelého, Argentínčana Perfuma, Mexičana Huga Sancheza či Wyntona Rufera z Nového Zélandu. Nechýbali zástupcovia Južnej Kórey, Kuvajtu ani Sylvia Neidová, trénerka nemeckých futbalistiek, zastupujúca na rokovaní ženský futbal. Hovorilo sa k veci, nik nemôže podozrievať FIFA z toho, že dáva na slová tých, ktorí k futbalu len pričuchli. Najdôležitejšou vecou programu bolo zjednotenie svetových ligových súťaží. Európske kluby často musia hrávať bez afrických či juhoamerických hviezd, ktoré práve v tom čase reprezentujú svoju krajinu na majstrovstvách kontinentu. Je potrebné zladiť všetky súťaže a neochudobňovať kluby ani divákov. Apropo, majstrovstvá sveta. O navrhovanom dvojročnom cykle padlo veľa slov. Aj pre zreálnenie tohto nápadu je potrebné zjednotiť ligové súťaže. Oponenti Blatterovej idey pomaly miznú, čoraz väčší počet je za dvojročný cyklus. Nemyslím si, že dvojročná periodicita majstrovstiev sveta prinesie infláciu futbalu, keď pre túto myšlienku vytvoríme podmienky. Prirodzene, najväčší odporcovia argumentujú, že úroveň poklesne. Úroveň posledných veľkých turnajov však svedčí o opaku. Priemernosť podľa môjho názoru nehrozí. Ak budú MS každé dva roky, úroveň futbalu pôjde hore. Som o tom presvedčený, aj keď tí, čo v živote nekopli do lopty, budú tvrdiť opak.
Šance na zjednotenie súťaží vo svete tiež nevyzerajú zle. Rokovanie však prebiehali za zatvorenými dverami. Jednej veci však nerozumiem, prečo je toľko odporcov, aby sa hral futbal najmä v lete. Nikdy som nepochopil, prečo ľudia po posedení pri pive alebo prechádzke pri jazere či v parku nemôžu stráviť večer na futbalovom štadióne. Prečo radšej drkocú zubami v zime a v mrazoch čakajú s necitlivými prstami na vytúžený záverečný hvizd. Moje návrhy nenašli veľkú podporu, lebo Španieli či Taliani až také kruté zimy nemajú a Angličanom sneh či ľad vôbec neprekáža. V takom Švédsku či niektorých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu sa hrá systémom jar - jeseň. Pred začiatkom zimy skončia a hotovo. Má to i nevýhodu. Také skvelé tímy ako Spartak Moskva či IFK Göteborg nie sú v marci rozohraté a často po skvelých jesenných výkonoch v pohároch svoje ďalšie účinkovanie končia. To isté platí aj u nás v Nemecku. Po dlhej zimnej prestávke na rozohraté kluby z južnej Európy či anglické tímy nestačíme. My sa rozbiehame, ony sú v plnej forme. Preto si myslím, že zjednotenie líg by bolo pre viacerých tým najvýhodnejším riešením. Sezóna by sa začínala v januári-februári a končila v novembri-decembri. A niekedy v polovici by boli majstrovstvá sveta, respektíve jednotlivých kontinentov. V kruhoch bývalých futbalistov necítim veľký odpor k týmto návrhom. Teraz bude záležať na jednotlivých federáciách, ako sa k Blatterovým návrhom postavia. Verím, že svetovému futbalu jednoznačne Blatterove nápady pomôžu.
Jednu vec by som však nemenil: radikálne zmeny na trávniku. Futbal musí ostať hrou jednej jedenástky hráčov proti druhej, góly musia padať do tých istých brán. Len vtedy futbal nič nestratí zo svojej súčasnej prestíže.
PRE SME -
FRANZ BECKENBAUER
prezident Bayernu Mníchov a prezident kandidatúry Nemecka na MS v roku 2006
