Názory na vojnový Slovenský štát sa diametrálne líšia. Jedni ho zatracujú, iní velebia. Bez akýchkoľvek pochybností však vládna politika vtedajšieho Slovenského štátu nebola promaďarská. Tento stav bol logický a bol podmienený tým, že značná časť územia Slovenska bola v r. 1938 okupovaná Maďarskom, že Slovensko bolo napadnuté maďarskou armádou a na východnom Slovensku boli zaznamenané aj straty na ľudských životoch. Svoje zohrávali aj dve desaťročia od rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie, keď ešte žili tí, ktorí sami zažili národnostný útlak vtedajšieho režimu. Bola to doba poznamenaná nacionalistickými vášňami, ktoré hýbali celou vtedajšou Európou. Napriek tejto situácii na bankovkách vtedajšieho Slovenského štátu bola ich hodnota, popri číselnom vyznačení, vyznačená aj slovne, a to v maďarskom jazyku. Nikomu to neprekážalo a neviedla sa o tom ani rozvášnená polemika, aká sa vedie dnes o dvojjazyčných vysvedčeniach. Domnievam sa, že označenie bankoviek v maďarčine určite nebolo na nátlak Bruselu alebo na nátlak Berlína, ktorý sa evidentne o to nestaral, pretože inak by sa nemohlo stať, že hodnota bankoviek bola vyznačená aj v ruštine, dokonca azbukou, a to v čase, keď Nemecko (a aj Slovensko) bolo vo vojnovom konflikte so Sovietskym zväzom. Dnes ovšem žijeme v čase, keď nielen k politickej kultúre, ale aj ku kultúre aspoň priemerne rozhladeného a kultivovaného občana patrí národnostná znášanlivosť a tolerancia. Dnes sa národy Európy navzájom zbližujú ako nikdy predtým a dokážu si odpúšťať krivdy minulosti, za ktoré súčasná generácia nemôže.
JUDr. LADISLAV ČENDULA, Banská Bystrica
