Najviac vzruchu na VII. halových majstrovstvách sveta v japonskom Maebaši spôsobil v sobotu víťazný žrdkár, 28-ročný Jean Galfione výkonom 600 cm. Parížsky rodák, ktorý senzačne vyhral na poslednej olympiáde v Atlante (592 cm), má najlepší osobný výkon 594 cm z otvoreného štadióna. Inak vlastní tento známy "hazardér" z veľkých podujatí "iba" bronz z HMS ‘93 a MS ‘95, striebro z HME ‘94. Chýrny je však množstvom neskočených základných výšok vo finále i v kvalifikáciách. Aj v maebašskom Zelenom dome brnkal na nervy až do krajnosti. Po 585 cm skočil na tretí pokus aj 590, a keď si zrátal po prvom neúspechu na 595 cm, že mu táto výška k zlatu nepomôže, nechal si ďalšie dva pokusy na rovných 600 cm. Na druhý pokus výšku zdolal ako štvrtý muž žrdkárskej halovej histórie (po Ukrajincovi Bubkovi 615, Rusoch Gataulinnovi 602 a Tarasovovi 600). Ak pridáme i otvorené štadióny, sú "šesťmetroví" ešte Juhoafričan Brits so 603 cm a Rus Trandenkov so 601 cm.
Galfionov spôsob techniky vyvolal polemiky a aj protesty, pretože sa zdalo, že Parížan si rozkolísanú latku pridržal rukou. O platnosti či neplatnosti pokusu sa po pôvodnom opravenom verdikte (najskôr skok uznal, potom to odvolal) technického delegáta Cecila Smitha z Kanady a odvolaní Francúzov polemizovalo pri 40-minútovom štúdiu videozáznamu. "Naozaj som latku nedával rukou späť," vyhlásil Galfione, ktorý sa ešte pokúšal zdolať 605 cm. Francúza podozrievali zo zakázaného nového spôsobu prekonávania latky s názvom Volzing, pomenovaného podľa amerického žrdkára Dave Volza, pri ktorom si skokan pomáha pridržať rukami latku. Tento štýl vylučuje pravidlo IAAF 172.6 (d), v ktorom sa jednoznačne hovorí o neplatnosti pokusu, ak skokan použije svoje ruky alebo prsty na pridŕžanie latky. Pri súčasných technických možnostiach rozfázovania každého momentu atletického výkonu ťažko predpokladať, že by sa Galfionovi priestupok prepiekol, hoci televíznemu divákovi mohlo azda čiastočne pripadať, že Francúz si pomohol rafinovaným spôsobom. (pf)
