Po svojom príchode na federálne ministerstvo vnútra v roku 1990 objavil Ján Langoš Fond Z, v ktorom boli rozhodnutím bývalého ministra ukladané materiály vybraných osôb spolupracujúcich s ŠtB. Zistilo sa, že ide o fond, ktorý vznikol ešte pre novembrom 1989, ale Langošov predchodca, ponovembrový minister vnútra R. Sacher v jeho vedení pokračoval.
Čo bolo vo Fonde Z?
"Boli v ňom evidovaní všetci politici, členovia republikových aj federálnych vlád, všetci tí, ktorí spolupracovali so Štátnou bezpečnosťou. Keď som zistil, že to Sacher viedol, začal som to krátiť. Mimochodom, práve v tom fonde sa v roku 1991 objavila kartička V. Mečiara ako spolupracovníka ŠtB."
Môže to potvrdzovať predpoklady, že existujú aj ďalšie dokumenty o vysoko postavených osobách spolupracujúcich s ŠtB, ktoré však neboli po novembri 1989 oficiálne zaevidované? A že môžu byť teraz vyťahované na verejnosť?
"Hlavný zádrh vynárania sa rozličných materiálov je v tom, že po zriadení Slovenskej informačnej služby dostala všetky fondy ŠtB na Slovensku pod svoju správu. V roku 1994 to teda prevzal I. Lexa. A po delimitácii federálneho majetku boli na Slovensko prevedené aj pražské materiály vrátane onoho Fondu Z. SIS nemala vo svojich rukách len lustrácie Slovákov. Tie boli delimitované za pôsobenia ministrov vnútra Hudeka a Rumla a sú dnes betónované na Ministerstve vnútra SR. Prevzal ich však Mečiarov minister."
Môžu byť teda materiály, ktoré mala po novembri 1989 de facto k dispozícii na Slovensku len SIS a Mečiarovi ministri, zneužité? Napríklad exriaditeľom SIS I. Lexom?
"V dôsledku nedodržiavania lustračného zákona a nemožnosti lustrovať vysoko postavených politikov som opakovane hovoril o tom, že to bude slúžiť len na vydieranie."
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
