BOŘEK ŠÍPEK - Narodil sa 14. 6. 1949 v Prahe. V roku 1983 získal nemeckú cenu za architektúru skleneného domu v Hamburgu a v tom istom roku sa presťahoval do Amsterdamu, kde si založil štúdio Šípek. V roku 1989 mu udelili cenu dizajnér roka - Cena Kho Liang Fe a roku 1992 cenu francúzskej vlády za umenie. V roku 1990 sa stal profesorom na VŠUP v Prahe, od minulého roku prednáša na Univerzite úžitkových umení vo Viedni. Od roku 1992 je architektom Pražského hradu. V roku 1993 získal cenu holandského princa Bernhardta za architektúru a užité umenie. Jeho práce sa nachádzajú v najprestížnejších galériách po celom svete, akými sú Múzeum moderného umenia v New Yorku, Umelecko-priemyselné múzeum v Prahe, Stedelijk Museum v Amsterdame, či Múzeum dekoratívnych umení v Paríži. Pracuje pre významné firmy: Driade a Maletti v Taliansku, Wittmann v Rakúsku, Vitru vo Švajčiarsku, Ajeto v ČR. Výstava v bratislavskej Galérii K.F.A. na Karpatskej ulici 11 potrvá do konca marca a pod záštitou Českého veľvyslanectva v SR ju organizuje v spolupráci s Českým centrom, FA STU v Bratislave, Neumahr-tlačiareň a Konsepti. Prezentuje výber z jeho úžitkovej tvorby (vázy, svietidlá, stoličky).
"Dôležité je mať individuálny štýl," tvrdí Bořek Šípek, o ktorom teoretici píšu ako o barokovom dizajnérovi. "Nemal som vzory. Sám pre seba chcem byť vzorom. A tí čo ma napodobňujú? Je to ich problém. Vopred ich však ľutujem, pretože márnia svoju energiu, ktorú by mohli investovať do zmysluplnejšej kreativity." Bořek Šípek. Český architekt a dizajnér, ktorý sa už v polovici 80. rokov stal medzinárodne uznávanou veličinou. Vo štvrtok prišiel na jedeň deň do Bratislavy, aby sa zúčastnil na vernisáži svojej výstavy v Galérii K.F.A. a ešte predtým prednášal pred zaplneným auditóriom Fakulty architektúry STU. Už včera ráno odišiel do Brna, kde osobne dohliadal na poťah novej stoličky. "A to som pôvodne mal ísť do Amsterdamu na dôležité rokovanie. To sa však zrušilo, a tak mám nový program. Musím si vždy cestu poskladať tak, aby bola čo najefektívnejšia," vyznal sa v rozhovore pre SME B. Šípek, ktorý do Bratislavy prišiel priamo z Viedne, kde prednáša na Univerzite úžitkových umení. "Keď som to raz spočítal, zistil som, že ročne strávim priemerne dvadsať dní v lietadle. Pendlujem medzi mestami, kde mám svoje štúdiá: Amsterdamom, Prahou a často i japonským Kjótom."
B. Šípek sa pohybuje v oblakoch a medzi svojimi štúdiami. Nestráca energiu ani odstup od seba samého. "Sláva? Tá mi príliš veľa nehovorí. A keď nevnímam to pozitívne, negatívne nemá takú váhu. Úloha vytvoriť interiér parížskej predajne jedného z najslávnejších módnych návrhárov K. Lagerfelda je pozitívnou kritikou par excellence. Karl na mňa dva roky naliehal a vyhlasoval, že som najlepší dizajnér na svete. Takže, keď v Paríži otváral obchod, nezostávalo mu nič iné, ako ma vyzvať na spoluprácu... Popularita má teda tú výhodu, že si ľahšie môžem vyberať objekty, ktoré ma zaujímajú," usmieva sa architekt, ktorý údajne nikdy nešiel do súťaží, pretože "aj tak sú zmanipulované... Veľmi som rád, keď vyprovokujem zákazníka k dialógu. Je to pre mňa veľmi dôležité, hoci si napokon aj tak urobím to, čo chcem. Horšie je, keď vám do vecí začnú ,kecať` náramne múdri páni architekti, ktorí si myslia, že keď ich je väčšina, tak si môžu prehlasovať čo chcú. To je však plošné chápanie demokracie. To hlbšie sa zakladá na väčšine argumentov." Pred siedmimi rokmi ponúkol Václav Havel B. Šípkovi, aby pôsobil na Pražskom hrade ako architekt. Neodmietol. "Také ponuky sa možno dajú odmietnuť, ale nie takému prezidentovi, akým je Václav Havel," konštatuje Šípek. Jedna z prvých úloh bol interiér prezidentovej pracovne, ďalej sa postaral o nový vstup do prezidentovej kancelárie z druhého nádvoria. Nesie zreteľný šípkovský rukopis, s dôrazom na detaily a historické i významové kontexty. "To bolo presvedčovania schvaľovacích komisií. Prezident ma však spolu so svojou predchádzajúcou ženou Oľgou vždy podporil," hovorí s miernou zatrpknutosťou architekt, ktorý, hoci je stále hradným architektom, stále bojuje o svoje kompetencie. "Niekedy mám pocit, že ľudia z komisií zabraňujú mnohým veciam a krokom. Zoberme si napríklad medicínu. Keď je niekto naozaj dobrý chirurg, tak mu nikto nebude hovoriť, aby operoval inak. Avšak architektovi si do jeho práce dovolí hovoriť kadekto." Dizajnér roku 1989 a držiteľ ceny holandského princa Bernhardta za architektúru a úžitkové umenie sa považuje skôr za architekta. "Dizajnér a architekt sú úplne odlišné profesie. V dizajne ide v prvom rade o balenie vecí, ktoré musia dostať určitú formu, no ja nikdy žiadne balenie nerobím. Samozrejme, dalo by sa povedať, že v architektúre ide o balenie funkcií, ale pre mňa je to kreativita priestoru. A za kreativitu priestoru považujem aj vázu. Opúšťam dizajn a stále viac sa venujem architektúre, ktorá je oveľa napínavejšia. Motivuje ma, že architekt má viac zodpovednosti než dizajnér: čo urobí, to vydrží oveľa dlhšie a má na okolie väčší vplyv než nejaký objekt. Keď sa stolička prestane páčiť, tak sa vyhodí na ulicu a tým to končí. Ale budovu musíte odstreliť. Do všetkého však idem naplno. Buď veci robím poriadne, alebo to nechám tak."
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
