Havel navrhuje vypracovanie "nie príliš dlhej, ale všeobecne zrozumiteľnej" ústavy, na základe ktorej by si každý Európan uvedomil, "aký zmysel má európske zjednocovanie a prípadné obete, ktoré mu treba priniesť". V súčasnosti sa EÚ riadi systémom zmlúv: najmä tzv. maastrichtskou (1991) a amsterdamskou (1997). Rozšíreniu únie nad 20 členov musí predchádzať prijatie ďalšej základnej zmluvy.

2. Dvojkomorový parlament (EP)

Zo súčasného parlamentu - kde majú jednotlivé krajiny zastúpenie na základe počtu obyvateľov - by sa mala stať dolná komora budúceho dvojkomorového parlamentu. V novozriadenej hornej komore by mala každá krajina, "povedzme, dvoch členov... pričom by bolo presne vymedzené, najlepšie ústavou, ktoré veci musia schváliť obe komory a ktoré len komora prvá". Súčasný parlament sa popri niektorých úzkych okruhoch problémov vyjadruje priamo iba k rozpočtu EÚ a môže odvolávať Európsku komisiu. Jeho činnosť je skôr poradná - prijíma rezolúcie a odporúčania.

3. Reforma Európskej komisie (EK)

Podľa Havla by mala byť európska komisia obsadzovaná na základe "politickej a odbornej spôsobilosti" a nie podľa pevného národnostného kľúča. V súčasnosti je 20 európskych komisárov - ktorí sú de facto vládnym kabinetom EÚ - vybaraných na základe štátnej príslušnosti: 10 menších krajín má po jednom komisárovi a 5 väčších (Nemecko, Francúzsko, Británia, Taliansko a Španielsko) po dvoch - po jednom z koalície a opozície. (LN, jk)