Václav Havel sa v stredu vo francúzskom Senáte zaskvel opäť v životnej forme. Český prezident, ktorého portrét získaval v uplynulých mesiacoch najmä zásluhou médií čoraz viac podobu chorľavejúceho senilného starca, žijúceho vo vlastnom uzavretom svete, sa blysol prejavom nadväzujúcim na najlepšie tradície filozofujúceho disidenta z konca 80. rokov.
Havel svojimi názormi šokoval v minulosti už niekoľkokrát. Niekedy pobavil, inokedy možno vyvolal nevôľu mocných tohto sveta, keď nekompromisne brojil proti zaužívaným schémam. Dramatik na Hrade však už neraz dokázal, že popri úlohe šaška, do ktorej ho chceli neraz vmanévrovať, zvládne hravo aj postavu kráľa. Nie toho, ktorý vládne svetu légiami ťažkoodencov, ale toho, ktorý mu dokáže dať svoju víziu.
Prvé reakcie českej diplomacie na Havlov prejav boli zdržanlivé, ozvali sa dokonca hlasy, že prezident s nikým svoje vystúpenie nekonzultoval. Samozrejme, že nie, žiadny realista by nikdy s ničím podobným nemohol súhlasiť. Havel však nie je realista ale to nie je jeho slabosť, práve naopak, v tom je jeho sila. Aj keď jeho prejav bol aj tentoraz postavený na filozofických úvahách, predsa v závere vyústil do troch konkrétnych návrhov na zmenu fungovania európskych štruktúr.
Ako dobrý diagnostik veľmi presne dokázal určiť niekoľko miest, ktoré sú slabinou európskeho zjednocovania. To, čo sa deje v Bruseli, je pre väčšinu obyvateľov krajín starého kontinentu - tých, ktorí túžia dostať sa "dnu", ale aj pre tých, ktorí tam už sú - obostreté rúškom tajomstva. Európske zjednocovanie sa tak veľmi ľahko môže stať obeťou právnických sľučiek politikov a utopiť sa v nezrozumiteľných vetách správ bruselských korešpondentov, ktorí si sami niekedy pripadajú skôr ako zapisovatelia na súdnych procesoch než ako reportéri, ktorí majú možnosť byť priamo pri tom. Do toho všetkého však prichádza obrazoborec Havel, ktorý sa nebojí nahlas povedať, že budúca Európa, to nie je len cesta k materiálnej prosperite, ale aj vzájomná solidarita s tými, ku ktorým sa osud nezachoval príliš štedro, že základom zjednotenia nemôže byť jednotná mena, ale duchovné hodnoty, ktoré sa zrodili medzi antickým Olympom, židovským Sinajom a kresťanskou Golgotou. Je neuveriteľné, ako hlkoko zarezonovali v utorok večer slová českého "voľnomyšlienkára" Havla s posolstvom "konzervatívneho" Poliaka Wojtylu.
Havlova vízia budúcnosti starého kontinentu má podobu federácie. Jeho Európa nie je iba geografickým celkom, ktoré drží pokope sústava medzištátnych zmlúv a elitná skupina byrokratov, pre ktorých je najväčšou prekážkou v integrácii neraz vôľa ich vlastných voličov. Havlova Európa je svetom, ktorého hranice vymedzujú duchovné hodnoty, ktorý je budovaný "bottom up" - zdola hore. Nie je dôležité, aby sa myšlienkou Európy nadchli politické strany a parlamenty, obchodníci a burzoví makléri, Európa musí byť spoločným snom každého jedného z nás. To si ostatne už uvedomujú aj niektorí bruselskí eurobyrokrati, ibaže nevedia, ako prelomiť začarovaný kruh. Možno im slová českého prezidenta dodajú novej guráže. JURAJ KITTLER
