pol milióna divákov a záujem stále neklesá, takže sa predstavenie bude hrať ešte aspoň rok. Okrem domácich a mimoviedenských divákov, veľkú časť tvoria aj návštevníci z okolitých krajín, najmä z Nemecka. Muzikál má však veľké šance zaujať aj nemecky nehovoriacich divákov. Nielen pre strhujúce choreografie, hudbu, ale predovšetkým zaujímavým výtvarnom (čaruje najmä svetelný park), i preto, že téma je dobre známa. Snáď každý pozná filmový predobraz divadelného diela, slávnu upírsku paródiu Romana Polanského Ples upírov. Nezabudnuteľným sa stal nielen zvláštnou poetikou, šarmantným humorom, skvelými hereckými výkonmi a réžiou, ale aj tragédiou, ktorá sa s ním spája. Hlavnú predstaviteľku, tehotnú režisérovu manželku Sharone Tatovú, totiž krátko po nakrúcaní spolu s ďalšími štyrmi ľuďmi brutálne zavraždili na domácom večierku členovia fanatickej sekty. Polanski práve vtedy nebol doma. Okolnosti tragédie sa dodnes celkom neobjasnili, takže medzi ľuďmi sa dokonca šepkalo, že to sa zlé mocnosti vzbúrili za svoje zneváženie. Roman Polanski totiž film nakrútil aj ako reakciu na mnohé upírske filmy, ktoré, hoci boli myslené smrteľne vážne, nechcene boli na smiech. Rozhodol sa urobiť vampiriádu ako komédiu, rozprávku pre dospelých. Sám si zahral rolu študenta Alfreda. Vraj najmä preto, že veľká časť sa nakrúcala v snehu, a tak mohol predvádzať až kaskadérske kúsky na lyžiach.

Najväčším ťahákom viedenského predstavenia je to, že ho režíroval samotný Polanski a jeho rukopis na muzikáli veľmi cítiť. Kostýmy, kulisy, maskovanie hlavných predstaviteľov je temer totožné s filmovým, akurát reč filmových hercov je prenesená do vyše dvadsiatich hudobných čísel. K Plesu upírov sa Roman Polanski vrátil po viac ako tridsiatich rokoch a podieľal sa na divadelnej adaptácii. Autorom scenára a piesňových textov je Michael Kunze, mimochodom pražský rodák, ktorý však vyrastal v Mníchove. Skúsený autor prežil nad pesničkami ťažké chvíle. Keďže skladateľom hudby bol Angličan Jim Steiman, musel ich skladať v angličtine, a nie v nemčine, ktorá je jeho pracovným nástrojom. Preložiť vraj hotové texty do nemčiny už potom bola hračka.

Raimund Theater je jednou z troch scén Spojených viedenských divadiel. Kedysi sa tu hrávala opereta, keď však záujem Viedenčanov o tento žáner opadol, začali sa v divadle sústreďovať na muzikál. Najväčší úspech mali Cats, ktoré sa hrali až sedem rokov. Úspešný však bol aj Fantóm opery (1300 repríz) či domáce dielo Elizabeth o kráľovnej Sisi, ktoré sa podarilo predať až do Japonska. Prax je tu taká, že divadlo všetky sily a prostriedky sústredí vždy na jeden titul a s novým repertoárovým číslom sa mení aj interiér divadla. Pri Tanz der Vampire si diváci môžu napríklad pozrieť vo foyeri upírske múzeum, či si cez prestávku kúpiť od ľudí v typických čiernych plášťoch v skúmavkách červenú tekutinu. Nie je to však krv, ale jahodový likér. (bd)