Rok 1998 sa na všetkých parketách slovenského finančného trhu (kapitálový, devízový, peňažný) niesol v znamení veľkých turbulencií a vysokej volatility (rozkolísanosti cien). Počas prvých siedmich mesiacov uplynulého roku došlo k výraznému uvoľneniu situácie na domácom peňažnom trhu - ceny najkratších obchodovaných depozít (jednodňových) poklesli na úroveň 9 % p.a., pričom ešte v závere predchádzajúceho roka sa ich cena pohybovala okolo 19 % p.a. Obdobný vývojový trend bol v tomto období charakteristický aj pre ostatné krátkodobé depozitá. Tento pokles sa prakticky vôbec neprejavil na podmienkach poskytovania nových úverov. Až do júla tak súkromné podniky mali možnosť získania nových finančných zdrojov za približne 20 % p.a., čiže za rovnakých podmienok, ako tomu bolo v závere roka 1997. Slovenská mena sa v úvode uplynulého roka dostala pod depreciačný tlak a počas relatívne krátkeho obdobia oslabila o 2 percentuálne body na 4 % v devalvačnej časti bývalého fluktuačného pásma. Negatívne nálady na trhu s korunou v tom čase podporilo aj vyhlásenie ratingovej spoločnosti Moody‘s Investors Service, ktorá avizovala možné zníženie hodnotenia zahraničného dlhu SR. Na to Národná banka Slovenska reagovala obmedzeným refinancovaním domáceho peňažného trhu a svojou nepriamou formou intervencií na medzibankovom devízovom trhu (prostredníctvom devízového fixingu) pod trhovou úrovňou koruny pri súčasných intenzívnejších zahraničných nákupoch korún. Prakticky až do augusta 1998 sa slovenská mena obchodovala v pásme od 1,5 do 3 % v depreciačnom pásme bývalej centrálnej parity.
Uvedený vývoj vyústil do zhoršenia situácie na finančnom trhu a prudkému zvýšeniu volatility.
Rozhodujúci devalvačný tlak prišiel zvnútra ekonomiky
Viac ako externé faktory (napr. ruská finančná kríza) boli dôležitejšie domáce - nulový úspech pri riešení vysokého deficitu bežného účtu platobnej bilancie, intenzívne očakávania prípadnej devalvácie koruny, ako i všeobecná atmosféra v spoločnosti súvisiaca s blížiacimi sa parlamentnými voľbami v závere septembra. Zaujímavým ostáva fakt, že tlak na znehodnotenie koruny vychádzal primárne zo strany domácich subjektov. Tieto tlaky mali formu tak zvýšených konverzií korunových úspor na devízové depozitá, ako i urýchľovanie platieb za importy a naopak, spomaľovanie repatriácií inkás za exportovanú produkciu. Silné vlny predajov slovenských korún viedli k napätej situácii na peňažnom trhu, ktorý trpel nedostatkom likvidity. Rapídne stúpol počet i absolútny objem intervencií centrálnej banky na podporu kurzu koruny. Oficiálny devízový fixing NBS sa v závere augusta pohyboval na úrovni okolo 4,5 % v devalvácii, o mesiac neskôr to už bolo 5,95 nad paritou bývalého menového koša. Výsledkom takéhoto postupu NBS bol pokles oficiálnych devízových rezerv štátu z 3,8 mld USD v závere júla na 2,9 mld USD k začiatku októbra.
Rastúce napätie na finančných trhoch prevdepodobne nedalo NBS inú šancu, ako vyhlásiť zmenu devízového režimu a prechod koruny na floating (plávajúci kurz). Ďalšie bránenie bývalého devízového režimu by bolo veľmi nákladné a zrejme by spôsobilo ešte väčšie zhoršenie celkovej dôvery a kreditibility finančného systému. V reakcii na zrušenie fluktuačného pásma koruna oslabila o približne 10 % (v porovnaní s úrovňou v polovici augusta 1998). Ďalšie dni však priniesli návrat na predchádzajúce úrovne a situácia sa výrazne zlepšila aj na medzibankovom peňažnom trhu.
OECD: NBS by mala odolať všetkým tlakom
Hoci režim plávajúceho kurzu meny dáva centrálnej banke väčšiu autonómnosť pri určovaní menových podmienok, je niekoľko dôvodov, prečo by si NBS mala zachovať opatrný prístup a odolať tlakom proti sprísneniu alebo uvoľneniu menovej politiky. Takéto tlaky by podľa OECD mohli prísť zo strany domácich záujemcov o pôžičky, akcentujúcich neúnosnosť vysokých úrokových sadzieb pri obsluhe dlhovej služby štátu, alebo od proexportne orientovaných firiem, apelujúcich po konkurencieschopnejšom výmennom kurze koruny.
Za obranu opatrného prístupu centrálnej banky hovoria tri hlavné body:
a) výmenný kurz bol hlavnou kotvou menovej politiky NBS od roku 1993 a hlavnou príčinou vysokej kreditibility centrálnej banky spolu s relatívne nízkou mierou rastu spotrebiteľských cien (inflácie). Všetky výhody by NBS mohla stratiť laxnejším prístupom k realizácii menovej politiky - výmenný kurz koruny by sa mohol dostať do neželane nízkych úrovní, štartujúc špirálu zvyšovania cien v slovenskej ekonomike a strata kreditibility NBS by sa prejavila v zmene vzťahu zahraničia a investorov k Slovensku,
b) nie je dokázané, že samotná slabšia koruna znamenala pre Slovensko ekonomický prínos. Deficit bežného účtu platobnej bilancie je podľa OECD skôr výsledkom fiškálnej nerovnováhy a štrukturálnych nedostatkov v zložení exportu,
c) za posledné roky došlo k mimoriadne vysokému nárastu zahraničnej zadlženosti, ktorá je výsledkom robustných pôžičiek verejného a súkromného sektora, vrátane samotnej ústrednej vlády. Podľa dostupných informácií nie je väčšia časť zahraničných pôžičiek najvýznamnejších firiem a vlády nijakým spôsobom chránená pred nepriaznivým pohybom výmenných kurzov (hedging). Depreciácia (znehodnotenie koruny) by tak mohla vyvolať významné finančné ťažkosti v rozhodujúcich sektoroch ekonomiky a bilancii štátu.
Podľa správy OECD stranu pripravil MICHAL NALEVANKO
