Otto Schily, spolkový minister vnútra, je presvedčený, že našiel východisko zo situácie, ktorá by mohla mať v budúcnosti pre spolkovú republiku neblahé dôsledky. V novembri 1998 vyniesol totiž Vrchný správny súd v Berlíne rozsudok, ktorý vyvolal značné rozpaky. Súd totiž rozhodol, že "islamská federácia" v Berlíne má právo ponúknuť deťom vyučovanie islamu. Háčik je v tom, že "islamskú federáciu" bezpečnostné úrady poznajú ako organizáciu ovládanú extrémnymi fundamentalistami. Vietor z plachiet fundamentalistom by podľa Schilyho vzalo, keby sa v nemeckých školách vyučoval islam tak ako katolícke alebo evanjelické náboženstvo. Podľa nemeckých zákonov môže však byť vyučovanie náboženstva iba vtedy, keď sú príslušné spoločnosti a cirkvi uznané ako verejnoprávne inštitúcie. Teraz by podľa Otta Schilyho mala dostať verejnoprávny štatút aj Islamská rada v Nemecku. "Konečne - po tridsiatich rokoch, sa niečo dáva do pohybu," hovorí Hasan Özdogan, predseda Islamskej rady v Nemecku. Uviedol, že v rade, ktorá sa vyslovene prihlásila k rešpektovaniu nemeckej ústavy, je zastúpených 38 moslimských organizácií a zväzov s viac ako 65 000 členmi. Akosi málo, ak uvážime, že v Nemecku žije asi 2,7 milióna ľudí, ktorí sa hlásia k islamu. Nespokojných je však mnoho iných v Nemecku pôsobiacich islamských organizácií. "Prečo majú islam v nemeckých školách vyučovať učitelia, ktorí do Nemecka prídu z Turecka?" pýta sa Amir Zaidan, predseda Islamskej náboženskej organizácie Hessenska," ktorý pochádza zo Sýrie. Jeho organizácia tvrdí, že spolková vláda a minister Schily musia pri svojich úvahách o možnosti vyučovať islam v nemeckých školách vziať do úvahy, že "jednotný" islam neexistuje. To, že by vyučovanie islamu v nemeckých školách prispelo k integrácii zahraničných občanov, potvrdzuje profesor náboženských vied na univerzite v Jene Udo Tworuschka. Obáva sa však, že namiesto toho, aby sa islamské organizácie dohodli, ako spoločne uviesť návrh Otta Schilyho do praxe, budú súperiť o to, kto bude vyučovanie organizovať a naňho dohliadať.
RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
(Autor je stálym
spolupracovníkom SME)