Je riaditeľom Programu reforiem verejnej správy v Ústave verejných vecí.

m Aká nálada vládne v Poľsku pred vstupom do NATO?

"U nás je, pokiaľ ide o vstup do NATO, všeobecný súhlas. Podľa výskumu verejnej mienky je 95 percent Poliakov za vstup Poľska do NATO. V Sneme zo 460 poslancov len piati hlasovali proti. Zaujímavou vecou bol tiež súhlas komunistickej strany, lebo v roku 1993 išla do volieb s ,antinatovským` programom, a už o rok neskôr vláda, ktorú ona zostavovala, rokovala so Západom o vstupe Poľska do NATO."

m Neovplyvňuje to i skutočnosť, že v Poľsku nie je taká dominantná rusofilská strana ako SNS na Slovensku?

"Na ľavej strane politického spektra je zopár politikov, o ktorých vieme, že majú proruské nálady, ale všeobecná nálada v našom štáte je taká, že ich hlas nie je príliš silný. Možno povedať, že pri rozhodovaní o vstupe do NATO boli dva kľúčové okamihy, a takéto dve rozhodnutia budú musieť zrejme urobiť aj Slováci. Prvé rozhodnutie, za ktoré sme museli zaplatiť, sa týkalo rozchodu s Ruskom. Po ôsmich rokoch je poľský obchod v 70 percentách obchodom s krajinami Európskej únie, predovšetkým s Nemeckom. Politické vzťahy s Ruskom sú pomerne dobré, ale citíť, že sme v dvoch rozličných táboroch. Druhé rozhodnutie sa týkalo voľby cesty modernizácie Poľska. Bez takého rozhodnutia a konzekventnej realizácie by cesta Poľska do EÚ bola oveľa ťažšia."

m Ako funguje poľsko-slovenská medziparlamentná spolupráca?

"U nás funguje poľsko-slovenská parlamentná skupina, na Slovensku však doteraz takáto skupina neexistovala. Pokiaľ viem, teraz vraj vzniká. Fungovanie tejto skupiny na poľskej strane bolo obmedzené tým, že chýbal slovenský partner. Skepticizmus k Mečiarovej vláde v Poľsku bol veľký. Netýkalo sa to len vnútornej politiky Slovenska, ale predovšetkým sme sa obávali, že poľsko-ruská hranica bude musieť byť rozšírená o ďalších 600 km.

Po septembrových voľbách na Slovensku u nás zavládol entuziazmus a premiér Dzurinda je najpozitívnejšou postavou zo zahraničia v poľskej tlači. Ide ale o to, aby sa deklarácie, ktoré boli vyslovené na obidvoch stranách už pre štyrmi mesiacmi, stali skutočnosťou. Deklarácie o strategickom partnerovi sú obyčajnému Poliakovi na smiech, keď napríklad cestuje vo vlaku a na slovenskej strane si nemôže kúpiť lístok za poľské zloté, ale za koruny alebo doláre."

m Minulý rok vznikla vôľa obnoviť visegrádsku spoluprácu. Aká je vaša vízia revitalizovanej Visegrádskej štvorky a aké miesto v nej bude zaujímať Slovensko?

"V tejto oblasti som skeptický. Poľsko sa spočiatku veľmi usilovalo rozbehnuť túto spoluprácu, ale z rôznych príčin sa stalo, že táto spolupráca je len na verbálnej úrovni. Pochybujem, či sa dá druhýkrát vstúpiť do tej istej rieky. V Bratislave sa bude konať stretnutie premiérov V4, ale domnievam sa, že zladiť všetky problémy bude veľmi ťažké. Záleží na slovenských politikoch, ako využijú bratislavské stretnutie. So slovenským premiérom sa stretnú traja premiéri členských krajín NATO! Slováci môžu túto príležitosť využiť ako manifestáciu podpory troch krajín pre Slovensko."

m Ako vyzerá spolupráca euroregiónov v Poľsku a ako by mala vyzerať spolupráca v rámci euroregiónu Tatry?

"Máme veľmi odlišné skúsenosti v spolupráci euroregiónov. Dokonale vyzerá spolupráca s Nemcami. Tri alebo štyri euroregióny na poľsko-nemeckej hranici prispeli k tomu, že ľuďom, ktorí tam bývajú, sa žije oveľa ľahšie. Využívajú obrovskú pomoc Európskej únie pre bývalé východné Nemecko. Euróregióny na východe sú majú hlavne politicko-propagandistický charakter. Investície tu boli veľmi malé. Problém bol aj v tom, že samosprávy fungovali len na poľskej strane. Podobne to vyzeralo aj na poľsko-slovenskej hranici. Slovenské euroregióny nemali subjektivitu. Treba získať financie z Európskej únie. Domnievam sa, že poľská vláda má v tejto oblasti trošku väčšie možnosti, a preto by Slováci mali vo vlastnom záujme poľskú stranu tlačiť."

m Nedávno stála vláda v Poľsku pred závažným problémom štrajku poľnohospodárov. Aj na Slovensku vidieť problémy rôznych sektorov. Ako by mal, podľa vás, fungovať úrad premiéra? Ako vidíte správne fungovanie štátu?

"Štát, ktorý čakajú významné zmeny, potrebuje jednotnú a veľmi dobre organizovanú výkonnú moc. Treba sa rozhodnúť, či túto moc odovzdať premiérovi alebo prezidentovi. Pre čas reforiem by bol najlepší kancelársky (premiérsky) systém. Úplne nerozumiem, prečo po týchto zmenách, aké sa tu odohrali, Slováci urobili najväčšiu chybu, ktorú sme aj my urobili - rozhodli sa pre priamu voľbu hlavy štátu. Iná väčšina volí prezidenta, iná parlament a obidve tieto zložky majú právo vládnuť, lebo vznikli z priamej voľby. V praxi to vyzerá tak, že každé odvážnejšie rozhodnutie vlády sa stretáva s kontradikciou zo strany prezidenta. Myslím si, že u vás to bude vyzerať tak isto."

PRE SME -

MALGORZATA WOJCIESYŇSKA

FOTO - STANO STEHLÍK