Takýmito a podobnými výrokmi vítali bulharskí novinári poslancov Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Davida Atkinsona a Heninga Geleroda, ktorí pred niekoľkými dňami navštívili Sofiu. Obaja poslanci monitorujú situáciu v Bulharsku - členskom štáte Rady Európy - v súvislosti s dodržiavaním základných ľudských, menšinových a občianskych práv. Ich posledná návšteva súvisela s rozhodnutím súčasnej pravicovej bulharskej vlády navrhnúť zmenu v trestnom zákone, podľa ktorého v súčasnosti môžu byť novinári odsúdení za ohováranie alebo urážku na trest väzenia. "Možnosť prenasledovať novinárov za ohováranie alebo urážku podľa trestného zákona umožňuje privilegovanej vrstve politikov a štátnych zamestnancov cítiť sa nedotknuteľnými," hovorí Tatiana Vaksbergová z Rádia Slobodná Európa. Podľa vládneho návrhu budú právne kauzy novinárov spadať pod občiansky zákonník, ktorý nahrádza väzenie vysokými pokutami. To však môže byť ešte horšie - podľa jedného z voľných novinárov nie je vylúčené, že niektorí vydavatelia a novinári by radšej dali prednosť väzeniu než zaplateniu enormnej sumy. Väčšina účastníkov stretnutia sa poslancom sťažovala, že vládny návrh, o ktorom by mal čoskoro rokovať parlament, nevyrieši jednoznačne problém slobody prejavu. Hening Gelerod s odvolaním sa na údaje Medzinárodného PEN klubu uviedol, že existuje 209 prípadov procesov proti bulharským novinárom. V rokoch 1997 a 1998 vstúpili rozsudky do platnosti len v štyroch prípadoch. "Mnohí kolegovia museli odísť pre permanentnú politickú kontrolu a tlak," poznamenala Svetoslava Tadarakova, bývalá novinárka bulharskej štátnej televízie, ktorá dnes pracuje v denníku Sega. Antoaneta Nenkova, bývalá redaktora bulharského štátneho rozhlasu, hovorí o skrytej cenzúre v štátnych médiách. Cituje pritom výsledok prieskumu asociácie ACCESS, podľa ktorého sú len dve percentá rozhlasového vysielania kritické. Prieskum konštatoval tiež vyhýbanie sa "riskantným" žánrom, ako sú komentáre, analýzy a novinárska investigatíva. Novinári sa zasa sťažovali, že Národná rada pre rozhlas a televíziu nemôže zaručiť slobodu prejavu, keďže ju volí vládnuca strana. "Ak sa urážka a ohováranie posudzuje podľa trestného zákona, mašinéria začne pracovať rýchlejšie," hovorí Jonko Grozev z bulharského Helsinského výboru. "Bulharská mentalita je ľahko ovplyvniteľná - je náchylná podať trestné oznámenie bez premyslenia možných následkov. V tejto súvislosti sú v najväčšom nebezpečenstve novinári z vidieka, pretože koordinácia medzi jednotlivými zložkami exekutívy a súdnictva je tam hladšia než v Sofii." Grozev si nemyslí, že Bulharsko bude mať čoskoro tlačový zákon tak ako väčšina západných krajín. "Dokonca by som povedal, že je to skoro nemožné. Väčšina Bulharov má problém s organizovaním a sebaorganizovaním. Samoregulačný inštitút je ťažké vytvoriť, a ešte ťažšie dosiahnuť, aby efektívne fungoval."

CVETELIA COLOVA,

DESSISLAVA DAMIANOVA, Sofia

(Autorky sú spolupracovníčkami SME)